Keď vidím jeho šťastnú tvár,
Dušu zužuje mi svár.
On má radosť z toho,
Že vyhýba sa mi stroho?
Že klamal o našej láske?
Že venuje sa inej kráske?
Teraz, keď smiem byť s ním,
Náš vzťah sa stal zlým.
Že ja som upírka a on je lovec?
Veď to neznamená koniec!
Viem, že vtedy chcel so mnou byť,
Navždy zostať a v láske žiť,
Ujsť na druhý koniec sveta.
No teraz viem, že sa to nedá.
Lovci sú luhári ako svet,
Medzi nimi čestných niet.
Ja len čakám, kedy sa vráti,
A on sa s mojím bratom mláti,
Za to že som upírom.
To on naplnil môj život zlom.
To on je temnota, čo trhá mi dušu.
Snažil sa natiahnuť láskou kušu,
srdce mi kolom prepichnúť,
A zo života mi uniknúť.
No čas ide ďalej, je to tak.
Už odišiel mojej lásky vlak.
Už nečakám kedy pobozká ma,
Tam kde bol on, zostala tma.
Skúsim zabudnúť na luhára,
Lovca a odporného klamára.
YOU ARE READING
Temnota
PoetryTemnota meno nemá, zostala celkom nemá. Nepovie prečo taká je, nádej vždycky vysmeje. Smutný národ zostal dnes, radosť zhltol temný pes. Pes trojhlavý čo stráži dom, v ktorom žije práve on. Ten čarodejník bez mena, za jeho hlavu je odmena. Aj ja h...
