Temnota

princezná temnôt

Vlády jej konca som klenot.
Som tvoja princezná temnôt.

Zomrie, keď do sna sa vtelím,
Guľku jej v noci do srdca strelím.

Zistí, ako chutí smrť,
Tak sa naposledy vrť.

V ohnivom tangu budem ju viesť
V spleti mojich nekonečných ciest.

Vieš, som tá, ktorá slabne keď je silná,
Mýlim sa, keď si nekonečne neomylná.

Som tá, čo sa smeje keď plače,
Tá, čo pevne stojí keď skáče.

Som tá, čo nevyzná sa v mape,
Šťatná budem, keď konečne skape.

V skúške vyhrá iba jedna z nás,
Tá skúška potrebuje čas.

Čas, tesne pred koncom leta,
Pripomína mi to jedna veta:

Na deň mágie, keď obklopí vás šťastie,
Moja nenávisť k nej znova vzrastie.

V deň, keď sa všetci budú smiať,
Ja na nich budem smolu liať.

V deň, keď konečne príde spln,
Jediné prianie mi, mesiac, splň.

Premeň ma na bytosť, čo prežije smrť.
Na upírku, ktorá vie, ako chutí smrť.

Už cítim na jazyku pachuť krvi,
Zvedavá som, kto ujde prvý

A kto až do konca vytrvá.
Celú noc náš súboj potrvá.

V sne, ktorý pravdu mi ukáže,
V sne, ktorý šťastie vždy zakáže.

V sne, ktorý reáknosť mágie dokáže.
A zabiť princeznú dobrých mi prikáže.

V sne, v ktorom sa zo mňa stane noci klenot, tá kutočná princezná temnôt!