TOGETHER❤

4. časť

Je ráno 6.7 (utorok). Dnes je ten deň kedy sa posledný krát "uvidím" s mojím milovaným otcom. Bude mi chýbať chcela som s ním osláviť moju 18 keďže ju spomínal ale akoby tušil že sa niečo stane, keďže pred odletom mi robil palacinky. Bude v mojom srdci navždy naše spomienky, spoločne chvíle a je mi ľúto že nikdy neuvidí svoje vnúčatá. Keď som tak rozmýšľala zrazu mi zazvonil mobil. Mhh volá mi Lucas. Áno? Luky? Ahoj princezná dobré ráno! (Milujem to, každé ráno mi zavolá a povie dobré ráno princezná). Tak čo si pripravená? Celkom aj áno. Povedala som smutné. Nebuď smutná tvoj otec by nebol šťastný keby ťa takto videl. Kútikom som sa usmiala. Spomenula som si že nemal rád ak som bola smutná alebo nahnevaná stále bol plný pozitívnej energie ktorú s láskou rozdával ľuďom a hlavne mňe. Úplne som bola zamyslena a zabudla som že volám s Lukasom. Haló zlato? Ozvalo sa z telefónu. Áno? Prepáč Lukyy ale zamyslela som sa. Nevadi. Prídem pre teba o pol hodinku. Dobré čakám ťa. Nahodila som falošný úsmev. Mala som oblečené čierne čipkované šaty, čierne silonky a samozrejme že aj čierne lodičky. Keď prišiel pre mňa Lucas otvorila som mu dvere a usmiala som sa. Ideme? Opýtal sa. Áno. Odpovedala som. A ešte Luky? Áno Elli? Vieš do čoho ideš? Trošku som dvihla kútik úst. Niee. Dnes sa nič iné nebude robiť iba plakať. Oh áno to viem a som pripravený nato ťa povzbudiť miláčik. Musí byť teraz taký zlatý keď nemám moc náladu?😒 Tak poď idemee. Sadla som si na miesto spolujazdca a čakala kým naštartuje. Cesta nebola príliš dlhá a za necelú pol hodinku sme tam boli.

Prišli sme tam na miesto plné smútku. Prišla za mnou jedna teta ktorá to organizuje. Vy ste dcéra pána Štrausa? Opýtal sa. Áno som. Môžete sa ísť naňho ešte posledný krát pozrieť. Oznámila mi. Smutne som pozrela na Lucasa. Choď jemné mi zašepkal. Nejdeš somnou? Vieš nechcem tam ísť sama. Bojím sa toho. Neboj sa Elli máš šancu vidieť posledný krát svojho milovaného otca. Tak fajn. Ako som vstúpila do tej miestnosti ruky sa mi začali triasť a začala mi byť zima. Až som ho zazrela. Ách oci. Vykríkla som. Podišla som bližšie. A povedala: budeš mi strašne chýbať. Prečo si ma nechal na tomto svete samu? Ja viem, ty zato nemôžeš. Neboj sa postarám sa o to aby ti bolo v nebi dobre. Dúfam že budeš namňa dávať pozor aby som nerobila hlúposti. Dvihla som kútik úst. Zrazu ma niečo prerušilo. Bola to tá pani. Mhh, slečna Štrausová? Musímte už ísť tak sa ešte rozlúčte. Nechala mi ešte chvíľu súkromia. Tak pá oci. Odpočívaj v pokoji. Sľubujem ti že budem na seba dávať pozor a robiť všetko pre to aby si bol namňa pyšný. Usmiala som sa. A pobozkala ho na líce. (Bol úplne studený). A so slzami v očiach som odišla. Vonku ma čakal Lucas ktorý sa rozprával s mojou tetou Annou. Keď som prišla tak ma obaja nežne objali. Úprimnú sústrasť dievčatko. Povedala teta Anna. Ty to zvládneš si silná. V tom momente som spustila vodopád. Plakala som na jej ramene a dúfala som že sa teraz otec preberie obíme má a povie že to bol len vtip. Lenže to sa nestalo. Ostali sme ešte na obrad a vybrali sa ešte k tete Anne. Rozprávali sme sa ako to teraz vyriešime. Tak sme sa dohodli že sa ku mňe nasťahuje kým nedovŕšim 18 rokov a potom sa uvidí. S radosťou som prikývla a usmiala sa na Lucasa. To je tvoj priateľ? Opýtala sa teta Anna. Áno je. To je Lucas. Lucas to je teta Anna. Zoznámila som ich. Ako sme sedeli a rozprávali sa o všetkom tak mi zrazu zazvonil mobil. Nežne číslo. Zdvihla som. Áno? Tu je Ella Štrausova. Povedala som. Ahoj Ella to som ja Oliver úprimnú sústrasť prajem je mi to veľmi ľúto čo sa stalo. Ostala som ako socha s otvorenými ústami. Oo-ll-ii-vv-er koktala som. To si ty? Áno Elli to som ja tvoj braček Olik. A ako sa máš ako žiješ? Prepáč veľa otázok nemôžem ti teraz nane odpovedať. Ale môžem ti povedať jedno hneď po mojich 18 narodeninaách prídem k tebe domov. A hneď zrušil. Akože to čo malo byť? Zarazila som sa. Čo sa deje Ella? Opýtal sa Lucas. Vieš no, volal mi môj brat Oliver. Čože Oliver? Opýtala sa teta. Áno teta Oliver. A čo ti hovoril? Poprial mi úprimnú sústrasť a že mu je to všetko ľúto a potom povedal že po dovŕšení 18 rokov nás príde pozrieť. To ako vážne? Opýtala teta. Áno teta Anna vážne. Som rada že sa ti ozval. Aj ja, už som ho nepočula 8 rokov. Teta? Ako myslíš že vyzerá? Podľa mňa sa na teba veľmi podobá pretože ste dvojičky. Zasmiala sa a ja s Lucasom tiež. Už by sme mali ísť domov vyhlásila som. Áno choď a oddýchni si. Povedala mi teta Anna. A ty fešák že dáš naňu pozor kým sa nasťahujem. Jasné prikývol a usmial sa.

Tak a už sme doma. Konečne som na svojej mäkkučkej posteli. Lucas sa smial že mám oči ako taká malá myšička. Samozrejmé že som hrala urazenú. Och hádam nieje moja princezná urazená? Podpichoval má Lucas. Áno je. Zasmiala som sa. Tak to treba napraviť. Zvodne sa usmial. Podišiel bližšie a dal mi obrovský, sladký bozk. Ktorý som mu následovne opätovala. Nato ako som bola unavená to dopadlo úžasné. (Domyslite si čo, nebudem to tu rozpisovať)😂 Ráno som sa zobudila na budík ktorý som zo včerajška zabudla vypnúť. Ach tá ja som debil. Pomyslela som si. Mohla som ešte spať keby že ho včera vypnem. Ale to nevadí Luky ešte spí. Nezobudilo ho to. Nechám ho spať a idem spraviť raňajky. Mhhh, zišiel dole. Čo to bude? Vonia to úžasné. Pochválil ma. Palacinky. Odpovedala som mu. Mali ste ho vidieť zaradoval sa ako malý chlapec. Sladké ráno po včerajšku. Zasmiali sme sa. S čím to chceš Nutela alebo džem? Aj aj sladko odpovedal. S láskou som mu ju ozdobila a položila pred nos. Nech sa páči princ môj. Ďakujem princezná. Poďakoval a sladko sa namňa usmial. Medzi tým ako sme jedli mi volala teta. Tak čo Ella kedy môžem prísť? Dnes idem popratať a pripraviť ti spálňu. Zajtra môžeš dôjsť. Tak dobre. Usmiala sa do telefónu. Idem sa ja baliť zatiaľ pá. Pá. Hneď ako som položila oznámila som Lucasovi. Dnes musíme popratať celý dom a pripraviť tete izbu zajtra príde. Fajn. Zdvihol plecia a usmial sa.

Kde začneme? Spýtal sa. Najprv pripravíme tete izbu a potom sa pustíme do vysávania platí? Platí. Prikývol a vyceril namňa jeho zuby. Poprenášali sme veci z izby do izby a nasledovné povysávali. Skončili sme o 17:30. Tak a máme všetko! Oznámila som. Konečne. Kam ideme teraz? Zvodne sa opýtal Lucas. Spať. Odpovedala som zo smiechom. Fajn. Dobrý nápad. Prikývol. Ale ešte pred tým sa najeme. Navrhol Lucas. Jasné som za. Objedname pizzu? Navrhla som. Môžme. Najedli a napili sme sa do sýta a skočili sme obaja na mäkkú posteľ. Tak a teraz spať. Dobrú noc povedali sme si a zaspali ani sme nevedeli ako.

Dobré ránko princezná. Dobré ránko princ. Ty čo si tak skoro hore? Skoro sme šli spať skoro som hore. Zasmial sa. Sprav si rannú hygienu a obleč sa pôjdeme niečo nakúpiť do chladničky aby mala teta čo jesť. Začala som sa tak smiať a strašne ma pichlo v bruchu. Najprv som myslela že je to zo smiechu ale ako som prišla do kúpeľne tak sa pichlo zas. Neriešila som to. Umyla som sa obliekla a frčala za Lucasom do kuchyne. Najedli sme sa a išli nakupovať. Och zas. Áno zase ma tam pichlo. Keďže Lucas študoval na strednej zdravotníckej škole tak by mohol o tom niečo aj vedieť pomyslela som si. Lucas? Opýtala som sa. Áno? Elli? S čoho má môže pichať v bruchu? Opýtala sa. Fúha. Povedal. A je to časté? Aj áno. Odpovedala som. Môže to byť hoci čo pankreas, žlčník zamyslela som sa. Čo ak mám niečo zo žalúdkom? Rozmýšľal som. Neboj sa Elli keď nakúpime tak pojdemee k doktorovi áno? Mhh. Áno? Dobré fajn. Otrávené som odpovedala. Totiž nenávidím nemocnice doktorov a iné podobné veci. Nakúpili sme a išli teda k doktorovi. Nevidím žiadne podozrenia na ochorenie žalúdka. Milo povedal. Fuú vydýchla som si. Ale pošlem ťa ešte na jedno vyšetrenie ale na to musíš ísť až o týždeň. Prikývla som. Poď volám Lucasa. Zachvíľku príde teta Anna a ešte nieje všetko nachystané. Zasmiala som sa.

Teta Anna privítala som ju bozkom na líce. Vitaj. Ahoj Ella rada ťa vidím živú a zdravú. Usmiala sa. A mladý fešák je kde? Tu som. Usmial sa. Dal si naňu pozor? Jasné veď nevidíte je ešte krajšia ako predtým. Zvodne sa namňa usmial. Vidím vidím. Usmiala sa teta. Tu je tvoja izba. Vybaľ si veci a príď dole máme večeru. Jasné zachvíľku tam budem. Milo odpovedala. Elli ja už musím ísť o chvíľu sa mi vrátia rodičia a musím byť doma. Áno jasné už to tu zvládnem. Usmiala som sa. Okej zajtra niečo podnikneme? Opýtal sa na rýchlo. Áno. Odpovedala som mu. Dal mi ešte bozk a utekal domov. Večer píšeme ešte z blesku povedal pri dverách a poslal mi božtek. Už choď lebo ťa budú rodičia zháňať. Usmiala som sa.

Mhh čo sa to tu dobre varí? Opýtala sa teta Anna. Kuracie mäso s ryžou a zeleninová obloha. Znie to skvele. Odpovedala a vdychla vôňu. Najedli sme sa a šli sme sa rozprávať. Diskutovali sme o všeličom. Pýtala sa ma ako som natom s Lucasom. Moja odpoveď bola že veľmi dobre. Vieš teta cítim sa pri nemu ako v 7 nebi a je strašne zlatý a milý. To som rada. Ten chlapec vyzerá úplne v pohode. Uvidím keď ho spoznám lepšie. Keď som sa postavila a išla pre vodu aby som nám naliala keďže bolo teplo aby sme neboli smädné po jedle zase ma pichlo v bruchu. Auu a toto už bolo dosť silné. Čo sa deje? Vystrašene sa opýtala teta Anna. To je v pohode len sa pichlo v bruchu. Poď sem si sadnúť. Ella a teraz na rovinu. Mala si už niečo s Lucasom ako tak? Mhh, áno teta mala. Ak tá pýcha v brušku tak je 50% šanca že si tehotná. Po tejto vete som ostala ako stĺp. Nie to určite nie. Bola som pri doktorovi a. (Zamyslela som sa)
A? Spýtala sa teta. Poslal ma ešte o týždeň na jedno vyšetrenie. A nevieš aké? Opýtala sa. Pfuuu netuším. Mhhh asi na gynekologické vyšetrenie. Neboj sa všetko bude dobre. Povedala teta Anna. Nestresuj sa hlavne. Usmiala sa. Obe sme šli spať pretože už bolo dosť neskoro.