TOGETHER❤

3.časť

Je sobota ráno a ja pomaly otváram svoje oči. Keďže včerajšok dopadol ako dopadol, tak ma bolela strašne hlava. Nepamätám si absolútne nič, ani to že spal pri mne Lucas. Otočím sa a on rozkošne ako malé bábo ešte spinká 😅 Haló, vstávaj šípkový princ. Obaja sme sa zasmiali. V posteli sme sa rozprávali asi do pol 2 potom sme sa rozhodli sa ísť prejsť. Park bol neskutočne nádherný keďže svietilo slnko tak bola zapnutá aj fontána. Bolo počuť vodu a spievanie Vtáčiková čo pre mňa bolo neskutočne romantické. Vyrušil to Lucasov mobil na ktorý mu volala mama. V telefóne som počula Lucas kde si? Bojím sa o teba. Neboj mami som v parku o chvíľu som doma. A zložil. Ella? Áno viem musíš ísť všetko som počula. Zasmiala som sa. Kedy sa stretneme? Opýtal sa Lucas. Hocikedy. Zvodne som sa usmiala. Napíšem ti. Jasné budem čakať❤
Obaja sme šli domov.

Tak už som doma dala som si sprchu a zbalila sa do postele. Cink cink prišla si SMS. Bola od Lucasa.

L: Ahoj princeznička.
E: Ahoj princ.
L: Takže kedy?
E: Aj teraz.
L: Fajn, pozri sa z okna.

Bolo mi to čudné žeby tam už bol? A vedel že napíšem aj teraz. Áno, Lucas tam už stál v plnej kráse a čakal kým sa dotrepem na terasu.
Noo poď čakám na teba. Zasmial sa. Už bežím. Rýchlo som na seba nachádzala veci ktoré mi prišli pod ruku. Čierne kraťasy a voľné biele tričko. Takže kam? Opýtal sa. Hocikam len ďaleko od môjho domu. Zasmiala sa. Poďme ku bazénu. Pohode. Usmiala som sa. Áno toto som povedať nemala. Ani som sa nestihla spamätať že som niekde pri bazéne a už som bola vo vode. Lucas! Zabijem ťa! Ale princezná nehnevaj sa toľko. Ladne namňa žmurkne. Tak na toto sa vážne hnevať nedá. Už zas 7 nebo😵 Poď vytiahnem ťa. Podal mi ruku. Samozrejme že som ju prijala a vytiahol má. Tak a teraz kam? Opýtal sa. Domov! Odvrknem. Pozrel sa namňa že čo sa stalo, ale keď videl že som mokrá ako pes tak mu to došlo. Idem sa prezliecť a ty ideš somnou! Rozkaz princezná! No nie je zlatý? Je na zjedenie. (Kľud Ella hovorí svedomie zdrž sa emócií).

Ella? Áno Lucas? Nechceš to vyskúšať? Čo? Odpoviem nechápavo. Ňóó vieš my dvaja či by sme spolu nezačali chodiť. Po tejto vete mi "spadla" sánka a od úžasu som nevedela čo mám povedať. Ella? Oh, prepáč. Tak áno alebo nie? Jasné že áno. Vyskočilo to zomňa ani neviem ako. To som rád. Podišiel bližšie a vzal si ma do náručia. Asi 10 minút má držal a obímal samozrejme že ja jeho tiež. A medzi tým som rozmýšľala. (Čo ak sa do neho zamilujem až po uši a potom ma odkopne? Čo ak je to typ chlapca ktorý chce babu na jeden deň alebo noc? Čo ak čo ak?) Ticho svedomie pomyslela som si. On je úžasný a toto by mi nespravil, aspoň dúfam že nie. Zrazu ma zo sna prebral môj mobil. Bolo to neznáme číslo. Áno, tu je Ella. Ozvala som sa. A vtedy to prišlo ako by mi niekto vrazil dýku do srdca. Z mobilu vyšli len slová. Ella tvoj otec mal nehodu, ale žije. (Fuuu vydýchla som si). Ale nieje na tom najlepšie. Obávame sa toho že zomrie. Náhle som zrušila a rozplakala som sa. Ella čoo sa deje? Opýtal sa ma Lucas. Môj otec zakoktala som. Čo je s ním? Mal nehodu a vyzerá to tak že zomrie. Ooo Ella je mi to ľúto, povedal Lucas (tiež zo slzami v očiach). Síce som ho nepoznal ale je to tvoj otec a bol určite taký úžasný ako ty. Zdvihla som kútik úst. Áno bol. On bol výnimočný vo všetkom čo robil. A čo bude teraz somnou? Dúfam že sa nebudem musieť odsťahovať k mame alebo ešte horšie do detského domova. To nedovolím ozval sa Lucas a silno ma objal. Nato som odpovedala radšej zomriem ako mám ísť do detského domova alebo k mame. A spustil sa mi z očí vodopád. Lucas má len utešoval. Ella veď on ešte žije bude za teba bojovať nenechá tá predsa samu na tomto svete. Všetko bude dobré neboj sa. V tom som sa rozplakala ešte viac. Lucas má po chvíli odprevadil pred dom. Už je dobré? Opýtal sa. Ani moc nie. Stále mám pred očami to, že sa budem musieť odsťahovať a nechať ťa tu. Neboj sa. Pôjdem s tebou. Nežne sa namňa usmial. Vtedy som cítila že ku mňe naozaj niečo cíti. Aj ja k nemu tiež. Dal mi ešte sladkú pusu a chystal sa domov ale po niekoľkých krokoch som ho zastavila a opýtala sa. Lucas? Áno Elli? Neostaneš tu somnou? Vieš bojím sa byť sama v tomto dome a ešte k tomu mi nieje dobre. Ale isteže odpovedal so sladkým úsmevom. Šla som rýchlo do sprchy, prezliekla sa a ľahla si do postele. Akonáhle som sa uložila na spanie do očí sa mi vtlačili slzy smútku. Snažila som sa plakať čo najpotichšie aby to Lucas nepočul ale ona sa prebral a opýtal sa ma čo mi je. Žiaľ, proste si to neviem predstaviť bez otca. Tento svet bude pre mňa ako kvety bez koreňov. Ale zlatko.(on mi vážne povedal zlatko? Siedme nebo zas a znova). Zobral si ma k sebe a silno objal. Do ucha mi zašepkal budem sa snažiť ti ten svet čo najlepšie vylepšiť. Po týchto slovách som sa mu zadívala do očí a on ma pobozkal. Tak nežne ako nejakú princeznú. A už spinkaj povedal. Pritúlila som sa k nemu a zavrela oči, ani som nevedela ako a spala som ako zabitá. Ráno som sa zobudila na telefonát. Volala mi teta. Ahoj Ella si to ty? Áno teta Anna som to ja. Vieš čo sa stalo s tvojim otcom nie? Áno viem a čo je s ním je mu lepšie? Noo vieš už mu je najlepšie smutne odpovedala. Čo sa stalo? Opýtam sa. Ella tvoj otec zomrel, dnes ráno o 6. A-a-a-a čo bude teraz somnou teta Anna? Nahrnuli sa mi slzy do očí. Neboj sa Elli nenechám ťa na pospas decáku alebo tvojej nevernem matke. Jemne som sa usmiala. Prídeš ku mne ty? Áno presťahujem sa k tebe a budeme bývať spolu. Súhlasíš? Isteže teta Anna. A pohreb je kedy? V utorok Elli. Fajn. Smutne som odpovedala. Ja už musím ísť idem ešte niečo vybaviť so sociálkou aby si po teba neprišli. Okej. A teta Anna? Áno Elli? Ďakujem za všetko. To je maličkosť veď máš zachvíľku 18 tak dlho pri tebe nebudem iba kým sa osamostatníš. Dobré už utekaj vybaviť neže si pre mňa prídu. Zasmiala som sa. Áno, áno už idem tak pá. Pá teta Anna.

Medzi tým sa zobudil Lucas. Dobré ránko princezná. Dobré princ. Smutne som povedala. Prespal som niečo? Opýtal sa. Ani nie. Odpovedala som. Tak čo sa stalo? Vieš volala mi teta. Nóó a čo? Zvedavo sa opýtal. Vieš môj otec dnes ráno o 6 zomrel. To je mi ľúto princezná. Smutne namňa pozrel. Vieš kedy je pohreb? Áno v utorok. Pôjdem tam s tebou áno? Keď chceš tak môžeš. Jemne som sa usmiala. Jasné že pôjdem. Usmial sa Lucas. A vieš čo bude s tebou? Áno viem. Usmiala som sa naňho. Tak čo? (Bol som strašné nedočkaví že čo s ňou bude či odíde alebo ostane.) Ostávam tu. Oznámila som. To je úžasné! Povedal a skočil mi do náručia. A skym tu budeš? S tetou Annou. Ale nebude tu dlho keďže mám za chvíľku 18 tak tu bude iba asi do vtedy kým si nenájdem robotu a naučím sa byť samostatná. Usmiala som sa. Bože Ell to je mega úžasné. Takže budeme spolu? Jasné že áno. Usmiali sme sa na seba. A Lucas ma pobozkal. Vieš Ella. Pozrel sa na mňa. Čo? Ja ťa milujem, už od prvého nášho stretnutia. Vieš o tom že aj ja teba keď som sa s tebou prvýkrát rozprávala tak som bola v siedmom nebi. Usmial sa a znova má pobozkal samozrejme že som spolupracovala. V tom mi zazvonil mobil. Áno mami? Opýtal sa. Zložil a povedal: musím už ísť ale večer tá prídem pozrieť princeznička. Ja som sa len začerveňala a povedalala som že ho čakám. Tak pá povedal a dal mi ešte bozk😘paa vidíme sa. A poslala som mu vzdušnú pusinku.