Bratov spoluhráč

Kapitola tridsiata ôsma

Túto časť venujem Vám všetkým. Za to, že ste sa spolu so mnou dostali až sem :) 

Už je to týždeň, čo sa dozvedeli o Ericovi a Mikyho nahrávke. Lukáš bol z toho ešte však riadne rozčarovaný. Na jednej strane chápal Mikyho, že ju po celé tie roky nechával ukrytú, no na tej druhej...sa na neho trochu hneval. Teraz je už neskoro ľutovať veci, ktoré sa neurobili predtým. Teraz je dôležité sa sústrediť na tie veci, ktoré sa ešte dajú nejako ovplyvniť.

Detektív Strupár Lukáša uistil o tom, že Theodorove dni na slobode sú spočítané a nebude trvať dlho, kým ho odvlečú za mreže. Premýšľal nad všetkým čo sa stalo, lámal si s tým hlavu. Pomaly ho to aj prestávalo baviť tak sa rozhodol nájsť Zaru a Chiaru. Nemusel chodiť ďaleko...

„Luk, Luk, Luk," kričala Zara na celý dom.
„Čo je, princezná?" zakričal a šiel jej naproti. Zara k nemu bežala a hodila sa mu do náruče.
„Prišli výsledky mojich testov," povedala mu s iskričkami v očiach. Lukáš tušil, že mu jeho malá sestrička nesie viac než dobré správy.
„Naozaj?" pochybovačne sa spýtal. Chcel ju trošku potrápiť.
„Áno!" zvolala radostne. „A chceš vedieť čo sa tam píše?"
„Povieš mi to?" spýtal sa jej. Zara rýchlo prikývla.
„Moje pľúca sú presne také ako pred rokom! Vôbec nie sú o polovicu menšie," objala ho rukami okolo krku.
„Čože?" nechápavo zamrmlal Lukáš. Veď to nie je možné...
„Hovorí pravdu," ozvala sa Chia, „jej pľúca sú presne také ako pred rokom."
„Ale pred pol rokom boli menšie...," pripomenul Lukáš.
„Neboli," slabo sa na neho pousmiala Chia, „tie testy boli falošné."
„Chceš tým povedať že...?" nebol schopný dopovedať.
„Že Theodor najal falošného doktora, len aby si mohol s tebou robiť čo sa mu zachcelo."

Lukáš nahnevane privrel oči a silno objal Zaru, ktorá bola stále v jeho náručí.
„Je to idiot," povedala len tak, „som rada, že to nie je náš otec." Lukáš aj Chiara sa zasmiali.
„Ja tiež, sestrička, ja tiež."

**

Neskôr večer, keď uložili Zaru do postele, pustili si komédiu. Spoločne sa potichu smiali, brali ohľad na Zaru. Len tak vedľa seba ležali, ich nohy boli prepletené a Chia mala hlavu položenú na Lukášovej hrudi. Ten jej rukou prechádzal po chrbte a na ňu to začínalo mať uspávacie účinky.

„Miláčik?" oslovil ju Lukáš nežne.
„Hmm?" reagovala Chia.
„Volali mi z Brna... že po tom vyhadzove by ma chceli mať v tíme." Chia sa zamračila a máličko sa od neho odtiahla.
„Čo si im povedal?"
„Pravdu," pozrel do jej očí, „že som nad novým tímom ešte nepremýšľal."
„Bojíš sa, však?" opýtala sa ho. „Že keď praskne všetko okolo Theodora, tak by ťa to mohlo stiahnuť na dno. Tebe aj celý tím," dodala.

Lukáš sa pousmial a pritiahol si ju späť k sebe. Venoval jej bozk do vlasov.
„Máš ma prečítaného."
„Od začiatku až po koniec."
„Ľúbim ťa," povedal jej.
„Ja teba tiež," kúsok sa natiahla a pobozkala ho na pery, „Brno je fajn," šibalsky si stiahla peru medzi zuby.
„To teda je," potvrdil jej to takmer okamžite. A potom sa zasmiali. Nebolo pochýb o tom, že obaja si spomenuli na ich výlet do Brna v čase, keď spolu začínali chodiť prvýkrát.