Bratov spoluhráč

Kapitola štvrtá

Hudba silno hrala a jej to pílilo uši. Sedela pri stole, hlavu si podopierala rukou a druhou sa hrala s pohárom naplneným whisky. Bol to už piaty pohár. Zavrela oči a v duchu samú seba presviedčala o tom, že Igor nezlomil jej srdce a že je úplne v pohode. Pokrútila hlavou a whisky vypila na ex. Alkohol jej pomaly stúpal do hlavy, no opitá rozhodne nebola. Je predsa Chiara Fanni Roderiková a tak primitívny alkohol akým je whisky ju predsa nezloží. Pohľad upriamila na hodinky a márne sa pokúšala zistiť, koľko je hodín. Všetko sa jej zdalo rozmazané a tak nič nezistila. Vydýchla vzduch, ktorý v sebe zadržiavala a hlavu otočila smerom, ktorým sa vydala jej kamarátka Tamara asi tak pred piatimi minútami. Jej čiernu hrivu si okamžite všimla a ani sa poriadne nenazdala a Tamara si sadala oproti nej.
„Chia, myslím, že už máš dosť," pokojne vravela, „mali by sme ísť."
„Ne, ne, žiadne také," opito hovorila, „nikam nejdem."
„Za toto ti Igor nestojí."
„Nevyslovuj jeho meno," precedila pomedzi zuby, „toho idiota mi nespomínaj." Mladá čiernovláska si povzdychla a nechala svoju kamarátku nech si naleje ďalší pohár whisky.
„Dva roky, dva roky mi znepríjemňoval život tými svojimi rečami a tým, ako sa o mňa snažil," napila sa, „neskutočne ma to otravovalo, ale potom," odmlčala sa, aby sa mohla napiť, „o môj Bože, bola som taká hlúpa!" nahnevane vyliala do seba celý pohár. Na malý nepatrný moment v očiach zacítila slzy. Rýchlo tvár odvrátila iným smerom a jej pohľad padol na NEHO. Nevedela čo, no niečo na ňom ju zaujalo. Možno to boli nádherne kučeravé vlasy, možno krásny žiarivý úsmev alebo oči, ktoré boli na prvý pohľad tajomné a šibalské zároveň. Neznámy chlapec jej pohľad zachytil, hlavu otočil a mierne naklonil aby ju mohol lepšie vidieť. Ich oči viedli tichú tajomnú konverzáciu. Chia bola v momente triezva. Mala pocit akoby jej videl až na dno duše a to ju vydesilo. Prerušila očný kontakt.
„Ehm," odkašľala si Tamara, „to bolo čudné."
„To áno," dostala zo seba ťažko Chia.
„Stále na teba pozerá," povedala s úsmevom. Prekrútila očami, no niekde hlboko vnútri ju to tešilo.
„Tamča, zmenila som názor," oznámila kamarátke.
„Áno?"
„Poďme preč," povedala a hneď sa zdvihla, „teda, najskôr musím ísť na záchod."
„Dobre, pôjdem zaplatiť a počkám ťa pri východe." Vďačne sa na ňu usmiala a šla na vécko.

Rukami sa zaprela o umývadlo a zadívala sa na seba v zrkadle. Zreničky mala rozšírené, pery pootvorené, líca jemne ružové a dych zrýchlený. A to všetko spôsobil ON a jeho pohľad, ktorým ju sledoval, keď okolo neho prechádzala. Určite jej momentálne pocity spôsoboval alkohol prúdiaci jej krvou. Páčil sa jej. Ten chlapec sa jej páčil. Mierne nadvihla kútik úst a opláchla si tvár. Keď vychádzala, do niekoho vrazila. Mocné ruky, ktoré ju pritiahli na tvrdú vypracovanú hruď zabránili jej pádu. Šokovane pozrela na svojho záchrancu. Bol ním ON.
„Dávaj pozor, kráska," prehovoril chrapľavým hlasom.
„P-p-prepáč," zakoktala.
„To nič," usmial sa, „vlastne to bola moja chyba."
„Tiež v tom mám podiel viny," úsmev mu opätovala.
„Trochu áno," dal jej za pravdu.
„No...,"nevedela nájsť správne slová. On bol na tom podobne. Stáli uprostred tmavej chodby, on ju stále držal a ona nenamietala. Veď, jeho oči boli také krásne, že nevedela od nich odtrhnúť zrak.
„Galo!" hrubý hlas ozývajúci sa neďaleko nich ich vyľakal. Obaja otočili hlavu smerom odkadiaľ prišiel. Kráčal k nim vysoký hnedovlasý chlapec.
„Galo, musíme ísť," oznámil.
„Dopekla," ušlo z úst ešte stále neznámemu chlapcovi. Chia zmätene pozerala raz na jedného a potom na druhého.
„Tak," otočil sa na ňu, „očividne musím ísť."
„Dobre," slabo sa usmiala. Úsmev jej opätoval, prešiel okolo nej a s druhým chlapcom sa vybral na odchod. Pohľadom ho sledovala a popritom si obzrela jeho postavu. Keď jej pohľad utkvel na jeho zadku, otočil sa.
„Logan. Som Logan."
„Fanni."

„Vedela si to? Vedela si, kto som?" spýtal sa do ticha.
„Nie, nevedela," odpovedala, „a ty? Vedel si, kto som?"
„Nie."