This love is hard (h.s.)

Kapitola 7

Každú kapitolu môžem niekomu venovať, stačí ak napíšete do komentárov niečo pekné a ja si potom niekoho vyberiem.😉😊

No nebudem ďalej zdržovať a užite si kapitolu.
______________________________________

Jediné čo som počula bolo zabuchnutie dverí a až v tedy má premohli výčitky  voči vlastnej sestre. Prečo som na ňu bola taká zlá?

Po tom ako som sa "perfektne" vykričala na sestru som znova zaspala.

Ráno som sa zobudila do nového dňa s cieľom ísť sa o tom porozprávať s Lucasom.

Viem, mala som niečo urobiť keď ma bozkával Harry, ale keď ono to bol tak príjemný pocit.

Celý rok motýľov som mala v bruchu.

Čo? Dosť! Toto mám zažívať pri Lucasovi a nie pri Harrym. Spamätala sa Lucy!

Vyhrabala som sa s postele a snažila sa nájsť niečo na seba. Rozhodla som sa pre voľné bordové tepláky a do nich si zapravila čierne tričko.

Viem, že moja postava nie je najlepšia, ale z duše nenávidím keď nemám zapravené tričko.

V kúpeľni som sa ako tak poupravila aby som nevizerala ako chodiaca mŕtvola a pobrala sa dolu na raňajky.

Hneď ako som schádzala schody som započula hlasy. Konkrétnejšie hlas Louiho, Kiry, Liama a Harryho. No fasa, a nočná mora sa začína.

Vstúpila som do jedálne a pozdravila sa im.

Samozrejme mi každý odzdravil až....na Kiru.

,, Kira, prepáč, že som na teba tak vyletela. Odpusť." spravila som na ňu psie očká.

,, Odpúšťam, nemala som byť tak dotieravá." brala vinu na seba.

,,Ty za to nemôžeš, to ja keby....."

,, Dosť, už stačí. Jediný kto za to môže som ja." prerušil ma Harry.

Nechápavo sa naňho všetci pozreli, teda až na mňa. Ja som vedela kam tým mieri.

,,Keby som nespravil to čo som spravil mohol by byť každý okolo mňa šťastný. Teraz jediný kto je šťastný som ja." pokračoval.

Bol smutný a mne ho v tej chvíli prišlo hrozne ľúto.

,, Nechápem." ozval sa Louis. Debil.

,,Prisahaj, že to nikomu nepovieš." chcela som mu to povedať.

,,Tak fajn sľubujem."

,,Keď sme vystupovali už s lymuzíny, Harry si ma stopol a začal sa mi ospravedlňovať ......."

Celý príbeh som mu porozprávala spolu s Harrym a Liam tam sem tam niečo dodal.

,,Aha takže ty....a Harry...."

,,Nie! Nie sme spolu. Ja mám Lucasa teda...aspoň dúfam, že ešte nejaký je." zastavila som ho.

,,A to mi pripomína, musím ísť. Čawte." rozbehla som sa ku vchodovým dverám a už sa obliekala.

,,Keby dačo, idem si zabehať!" zakričala som a zabuchla za sebou dvere.

Vydala som sa smerom ku Lucasovému bytu. Len dúfam, že bude doma.

Pred jeho domom som zastala a zhlboka dýchala. V hlave som si prehrávala čo mu poviem.

Pomaly som zazvonila a počkala.

,, Prosím." ozval sa jeho hlas s mikrofónu.

,,Ahoj, to som ja. Lucy. Potrebujem ti ten včerajšok vysvetliť." snažila som hovoriť pokojne.

,,Myslím, že som to pochopil až moc dobre." a zavesil.

Kurňa. Akurát išiel okolo nejaký starý pán. Otvoril dvere a vošiel dnu.

Toto je moja šanca. Zachytila som dvere a prešmykla sa dnu.

Vyšla som výťahom až na najvyššie poschodie a zaklopala na dvere.

Počula som cez dvere dva hlasy. Jeden patril Lucasovi a ten druhý.....nejakej žene.

Nejak som to neriešila a počkala, dokým mi otvorí Lucas.

Keď sa už dvere otvárali všimla som si, že mi neotváral Lucas, ale nejaká žena.

Mohla byť asi taká stará ako ja.

,,Zlatko? Máš tu nejakú návštevu." ako ho tá kurva oslovila? Že Zlatko?

,,L-lucy? Kto ťa pustil?" zakoktal sa Lucas hneď ako má uvidel.

,,To je jedno. Chcela som ti vysvetliť ten včerajšok, ale radšej pôjdem." otočila som sa a chcela odísť lenže má zastavila jeho ruka.

,,Ja som náš vzťah nezničil!" bože....

Pokrútila som nad ním hlavou a vošla do výťahu.

,,Maj sa pekne Lucas." dúfam, že ťa irónia bola viac než len počuť.

Chcel ešte niečo povedať, ale to už sa zatvorili kovové dvere od výťahu.

Ako som s ním mohla chodiť....

Vyšla som z budovy a namierila si to ku nákupnému centru.

Od tadiaľ je to asi 10 minút cesty, takže som sa rozhodla, že pôjdem pešo.

Nakúpila som si dve tričká a ešte nejaké štetce, maliarske plátno, stojan...proste všetko na maľovanie.

Keď som bola menšia stále som maľovala, ale od vtedy ako mne aj Kire umrela mama som štetec nezobrala ani do ruky.

Chvála bohu to bola sada, takže som sa trepala domov iba s niečím takým ako kufor a taškou s tričkami.

Doma som hneď vošla do izby, rozložila si veci na maľovanie a začala kresliť.

Po troch hodinách to dopadlo takto:

Není to najlepšie, ale......no nič

Položila som si môj výtvor na komodu a mala namierené sa prezliecť no niekto mi prutko vošiel do izby.

,,Čo si spravila Lucasovi?" no jasné, nahnevaný Tyler.

,,Čo som mu mala spraviť. Rozišli sme sa. Nič som mu ....." nestihla som dopovedať.

,,Tak poď chlape. Nemôžeš si tu len tak nabehnúť a vybrechovať na Lucy ako keby si bol nejaký pes." a už ho ťahal s miestnosti Liam.

,,Nič sa ti nestalo?" zaujímal sa Niall.

,,Nie, v pohode." jemne som sa naňho usmiala.

______________________________________
Hallo my fallow 🤗
Nová kapitolaaaaa. Túto venujem Madelame_Petsch. Dúfam, že sa páčila.

S láskou vaša GiaStyle 💋