Homeless(P.J .X. M.Y) SK

3 MONTHS

,,Pán Park. Prinesiem Vám kávu?" Došla za mnou už aspoň po tretie moja sekretárka. Len som si povzdychol a odtrhol zrak od papierov.

,,Nie" Povedal som a podal jej podpísané papiere potom, čo som ich popodpisoval a poprezeral. Natiahol som sa na stoličke a zívol si.

Hodiny visiace na stene ukazovali 1:23. Čas ísť domov.

Zapol som si kabát a vzal si kufrík. Prehrabol som si vlasy a zhasol v kancelárii.

Vyšiel som na ulicu, kde ma ovalil studený vietor. Len som si povzdychol a želal si byť vo svojej mäkkej posteli.

,,Ahoj YoonGi" Pozdravil som chlapca, ktorý sedel neďaleko od vchodu do metra. Odpoveď sa mi však nedostala.

Zamračil som sa a podišiel k obrysu postavy, ktorá sedela na zemi. Že mi to nedošlo. Zaspal. Chudák, veď tu takto prechladne. Za tie tri mesiace čo je tu ešte nebola taká zima, tak som sa o ňho nebál tak ako teraz.

Nachvíľu som sa zamyslel. Nemôžem ho tu len tak nechať. Oh, bože. Zohol som sa a vzal ho do náruče. Ignoroval som pohľady ľudí. Teraz mi bolo najprednejšie, aby bol YoonGi v bezpečí.

,,Ahoj" Pozdravil ma Jungkook vodverách. Len som okolo neho preletel a zaniesol YoonGiho do hosťovskej izby.

Potom som zišiel do kuchyne, kde Jin niečo varil a JHope sa s vyloženými nohami na stole hral na mobile.

,,Načo si ho sem dovliekol?" Opýtal sa Jungkook a vošiel za mnou do kuchyne.

,,Jungkookie, nestresuj. Nemohol som ho tam nechať predsa zamrznúť " Odul som líčka a posadil sa vedľa Hoseoka

,,Koho?" Opýtal sa Jin, zatiaľ čo Hoseok celú situáciu ignoroval.

,,YoonGiho" Všetci vedia kto to je, no nikto sa s ním nerozprával a nikto z nich ho nepozná tak ako ja. Teda nieže by som o ňom vedel všetko, ale tak keby to je na nich, tak by tam umrzol na smrť.

,,Jimin, Jimin. To, že si tak dobrý sa ti raz vypomstí" Pokrutil nad tým Jin hlavou a viac to neriešil. Nemalo by sa skôr zlo vypomstiť ? Čo je zlé na tom, keď niekomu pomôžete?

,,Vážne? Ty buď rád, že tebe aj Namjoonovi dovolím v mojom dome robiť čo chcete"

,,V našom dome" Opravil ma Hoseok, čím dal najavo, že nás počúval.

,,Súhlasím s ChimChimom. Čo je zlé natom, že mu chce len pomôcť?" Nikto mu neodpovedal. Jungkook si sadol ku nám a ponoril sa do sveta internetu.

,,Ešte to bude trvať dlho?" Opýtal som sa podráždene Jina. Môj žalúdok umieral od hladu. Kriste ako to mohol YoonGi celú dobu vydržať?

,,Chceš sa najesť rýchlo alebo dobre?" To znamenalo, že to skôr ako za pól hodinu nebude. Tak som sa postavil od stola a namieril si to do sprchy. Potom som vošiel do izby, kde spal YoonGi a zo skrine si vybral tričko.

Prehodil som ho cez seba. Milujem, keď Tae triedy opraté veci a moje dá vždy do nejakej inej izby, len nie do mojej.

Prisadol som si k nemu na posteľ a zapozeral sa na jeho nádhernú bledú pokožku. Bože bol tak nádherný. Vyzeral ako spiaci anjel.

Potom, ako sa zobudí mu budem musieť ukázať kúpeľňu. Čo to musí byť nesorchovať sa tri mesiace?

,,K-kde som?" Pozeral som sa naňho aspoň päť minút, keď zrazu otvoril oči a prudko sa posadil. Celkom som sa zľakol.

,,Si u mňa. Sme v dorme" Oznámil som mu, načo sa jeho oči rozšírili.

,,Nie! Nie! Musím naspäť! On sa po mňa vráti ! Čo ak tam už je a čaká na mňa?" Rozbehol sa ku dverám izby, načo som ho chytil za ruku a zvrtol ku mne.

,,Čo to robíš?" Jemu to stále nedochádzalo? Už sa po ňho nikto nevráti. Nikdy.

,,YoonGi, nikto po teba nepríde" Bolo pre mňa ťažké oznámiť mu to, no musel som. Musel to vedieť. Musí to prijať. Fakt,že je sám.

,,Čo nie?! On sa vráti sľúbil mi to! Mark po mňa príde! On to sľúbil" Teraz sa mi slzy nahrnuli do očí ešte viac.

,,YoonGi" Pohladil som ho po tvári a zahľadel sa mu do krásnych hnedých očí plných sĺz a smútku.

,,YoonGi.. Mark nepríde.. on je, on je.. Mŕtvy" Marka som veľmi dobre poznal. Vedel som, že niekoho má. No nevedel som, že je to práve YoonGi. Mark mal pred dvomi mesiacmi nehodu.

,,Čože, nie!" Rozplakal sa ešte viac. Pritiahol som si ho k sebe do náručia, kde pustil vodopád sĺz.

,,Jimiiin?" Zotrel si slzy a pozrel sa mi do očí.

,,Áno YoonGi ?" Spravím pre ňho čokoľvek. Už len kôli tomu, že to bol priateľ niekoho s kým som vyrastal a prežil tie najkrajšie chvíle v živote.

,,Zober ma za ním na cintorín!"

,,Dobre YoonGi. Ale až zajtra, teda dnes. CHoj si dať sprchu, potom sa spolu najeme, pospíš si a pôjdeme. Dobre?" Pohladkal som ho po líčku. Prikývol. Prichystal som mu nejaké svoje veci a ukázal mu sprchu a kde ma potom prísť.

Zišiel som dole do kuchyne.

,,Čo sa ti stalo Minie?" Opýtal sa ma Kook, keď som vošiel do kuchyne, kde Jinovy pri varení pomáhal Namjoon.

,,YoonGi bol Markov priateľ. On tam celú dobu čakal na to, kým Mark po ňho príde..." Oznámil som im a posadil sa. Zovrelo mi pľúca. Chalani vedia aká je to pre mňa citlivá téma. Mark bol pre mňa ako brat.

,,Minie, v pohode?" Prisunul sa ku mne Jungkookie bližšie a ruku si prehodil cez moje ramená. Prvý mesiac som sa bál vyjsť na ulicu. Bolo to hrozné a teraz sa zrazu na mňa tie emócie začali valiť ako komáre na človeka.

,,Hej úplne. Len sa dozvieš, že clovek ktorému si nikdy nebol schopný povedať čo k nemu cítiš a uvedomíš si po jeho smrti ako veľmi si ho mal rad, že mal priateľa, ktorý čakal, že sa vráti a nevedel o jeho smrti... Ale inak sa cítim skvelo"

***

🙌 Ahoj 💜 Tak moja prvá story o BTS je na svete ❤️ Nie je to celkovo moja prvá story kôli tomu, že mám profil na ktorom píšem story o MM, tak som si založila profil, kde budem písať story o BTS 💚 Poprosím o názor do komentára nech viem čo je zlé a môžem to zmeniť poprípade ☺️

-Love you 💙