❤ twenty - three ❤

1K 82 30
                                    


(Povinne si tu pesničku aspoň na 3 sekundy vypočujte🔥🔥🔥)

6 months later...

,,Carpenter!"vykríkla učiteľka a tým ma zobudila.

Od ľaku som naskočila, moja ruka pod hlavou padla a ja som si treskla hlavu o lavicu.

Všetci sa zasmiali.

,,Á-áno?"

,,K tabuľi!"vzdychla som si a šla pri tabuľu.

,,Akou rýchlosťou ide človek na bicykli ak,ostatný okoloidúci idú 1km/hod a auto ktoré je pred človekom ktorý je na bicykli ide 2 krát rýchlejšie ako bicyklista. Bicyklista sa drží rýchlosťou autobusu ktorý ide 2x pomalšie ako auto.Kamión ide 40km/hod ako auto."hneď na mňa vybafla učiteľka s nejakou slovnou. S mojim mozgom ,ktorý spal možno 3 hodiny za týždeň ,som nedokázala ani pohnúť a tak som mikla s hlavou ku Courtny. Triedna bifľoška.

,,20."artikovala ústami.

,,20?"povedala som neisto.

,,Nabudúce pôjdeš do riaditeľne!Už 4 krát za týždeň ignoruješ všetky učiteľky!"ukázala prstom na moju lavicu. Na jej príkaz som si šla sadnúť na miesto .

***

Odhodila som tašku do kúta izby a šla do kuchyne.

,,Sabrinaa."utekala ma objať malá Emma.

,,Ahoj Emma."skúsila som sa na ňu usmiať. Bohužiaľ za ten dlhý čas som to aj zabudla.

,,Idem von,keď prídu z koncertu tak im to povec.Ahoj."povedala som malej Emme a vyšla von. Museli mi tu nechať Emmu ,lebo by som zas niečo spravila. Akoby som sa nevedela o seba postarať. Áno...minule som použila párkrát žiletku...áno aj na moste som stála.😒😒

Bože.

Konečne som prišla na ten známy kopec ,kde sa týčila stará vyhliadňa.

Sadla som si na jedinú zábranu pred tým než by som zomrela na takom krásnom mieste.

Postavila som sa a pozrela sa do diaľky.

Tento život nemá cenu. Bez neho nikdy už nebude OKEJ. Tak sa ma láskavo nepýtajte či som OKEJ!!Bez neho nedokážem žiť!Chápete? Nemôžem žiť s pocitom,že som za tú autonehodu mohla ja.Za jeho smrť... Nemôžem...nemôžem takto žiť !

T-tu to nespravím...

Toto je moc krásne miesto.

Zliezla som zo zábradlia a utekala domov.

Zamkla som sa v izbe a utekala do kúpeľne .

Sadla som si do vane a hľadala tú úžasnú vec menom žiletka.

Do riti!Mac mi ich všetky zobral!

Ale na jednu zabudol. Zobrala som ju do ruky a pevne ju zovierala.

Som na to slabá...
Som na to slabá...

Ozývalo sa mi hlavou.

Vždy som nebola nič. Akurát oxid uhličitý,ktorý potrebujú akurát rastliny.

Toto je ten dôvod prečo sa vlastne zabiť. Nič som nebola... Ako som si mohla myslieť že by Martinus ma mohol mať rád!Ach aká som bola naivná.

Žiletkou som si spravila krásne rany na ľavej ruke,bohužiaľ na stehnách a pravej ruke už není miesto.

Od bolesti mi žiletka vypadla.

Natiahla som sa po lekárničku a hltala tabletky ako lentilky. Bolo mi jedno aké to bude mať dôsledky. Nemôžem takto žiť!

Už nie...Už nikdy viac.

Zdá sa mi,že tým že žijem,
len otravujem ľudí.

Smrťou začína nová kapitola!
Smrť je nový život. Nechajte ma ísť!

Nedávajte mi...
Nedávajte mi...
Zbytočnú nádej na život.

Pozrela som sa na kôš, kde boli náhadzané texty piesní a nechala tú bolesť v srdci zväčšovať ,nech celé moje srdce obklopí.

Martinus

Ubíja ma ,ju takto vidieť.

Párkrát chcela spáchať samovraždu aj teraz sa o to pokúša. Bola i na moste. Bol som tam s ňou. Cítil som ako by som tam bol naozaj.
Ten pocit bezmocnosti je najhorší!

Ja kretén. Ona ma milovala...ale ja som si našiel druhú .

Ako som mohol byť taký idiot a uveriť tomu že Loren milujem a Sabrinu neznášam. Bol to presný opak.

Och...ako by som rád vrátil čas . Sabrina nemôžeš sa zabiť!Nie kvôli mne. Prosím...

Keby som mohol byť tu...a objať ju  .

Och nie!

Do ruky si vsypala všetky možné tabletky a zhltla ich. Sedela vo vani a čakala čo sa stane.

O chvíľu bola biela ako stena a oči sa jej privierali.

Začala...začala sa dusiť a v tej chvíli som vedel,že toto dopadne zle!Veľmi zle!

Utekal som dole, kde prišiel Marcus z koncertu.

Skúšal som po ňom kričať alebo niečo spraviť ale...ale pomaly sa strácam...raz som dokázal pohnúť s pohárom...ale od vtedy ako som stratil silu ako duch...nedokážem nič.

Moje telo je mŕtve...i duch za chvíľu zmizne.
Sabrina...ty...t-ty nemôžeš takto dopadnúť. Vieš čo by som dal za to,aby som mohol byť na žive a byť do konca života s tebou?

,,Emma,kde je Sabrina?!"vyľakal sa Marcus. Rodičia už bolu zo všetkého na dne. Annie nestráca nádej. A Emma?Tá...tá vlastne ani nevie pravdu. Nikto jej nepovedal že som v kóme...a už sa nezobudím...že Sabrina sa pokúšala spáchať samovraždu.

,,O-ona šla do izby,myslím."zamyslela sa. Marcus vyletel do izby. Keď konečne vyvalil zamknuté dvere...zistil že ...ž-že je už neskoro.

Padol som na kolená a cítil ako pomaly odchádzam a budem na vás všetkých pozerať z nebíčka.

THE END🍍🍍

Dnes taká smutná 😭😢no čo už.

Vlastne dneska posledná. 😱😱😱😱😱Ďakujem za vašu podporu.❤ Fakt ďakujem. A úplne diky za tú kritiku ohľadne gramatiky😒😒😡
Ešte že si s tým už skončila. 😃😒😄😅
No nevadí.
Tak dajte koment💬,hviezdičku.⭐
Možno ešte dnes víde časť ohľadom novej knihy. Alebo sa dokopem ku Epilógu .😍😍





Všetko má svoj koniec - ✔️Where stories live. Discover now