Všetko má svoj koniec - ✔️

❤ eighteen ❤

Naposledy som im zakývala a keď auto prešlo ulicu Rosseberg zatvorila som dvere a zkĺzla po nich dole. Všetko na mňa doľahlo. Ja hlúpa ,hlúpa,hlúpa .

Prečo som mu nepovedala to všetko?!Čo keď naozaj budem družička ?Za všetko môžem ja. Keby som všetko neodkládala ,keby som všetko povedala na rovinu možno by to nedopadlo veľmi dobre ale nedopadlo by to takto!

Viem do všetkého sa starám ale prosím ťa aj Martinus má na tom svoju chybu. To on začal toto všetko. To on sa dal do kopy s Loren.

Možno ,máme na tom každý podiel viny!

Začala som do všetkého trieskať a rozbíjať po kým som sa trochu neukludnila a môj hnev na seba a na Martinusa trochu vychladol.

Keď si spomeniem že je teraz s ňou. Niekedy sme si hovorili že pôjdeme spoločne do LA lenže on tam ide ale s inou.

Prečo musí byť s inou?

Sadla som si za stôl a umiestnila pohľad na zošit a ceruzku. Dlho som len tak pozerala kým sa mi do hlavy zrodil nápad.

Chytila som ten zošit s ceruzkou a sadla si za klavír kde obyčajne píšem piesne.

Martinus

,,Zlato stávaj ,sú 2 hodiny nestihneme lietadlo."začala ma budiť už vychystaná Loren.

,,Ehm."pomrvil som sa a postavil sa z postele.

***

,,Tak šťastnú cestu teda."popriala nám Sabrina. Nejako som jej to neveril.
Loren si len niečo zabrblala popod nos a šla zaniesť svoje tašky do môjho auta. Je to výhoda keď mám 19. 😀

Sabrina ma stále pozorovala zatiaľ čo ja som hľadal tú tašku s pasmy(/i). Keď som ju našiel ešte som ju pozdravil:

,,Maj sa teda."pozdravila ma aj ona. Zasmiali sme sa a už som mal na odchode keby ma neoslovila:

,,Martinus?"otočil som sa ňu.

,,Áno?"spýtal som sa a ani sekundu na to bola na mne nalepená. Odložila si hlavu medzi mojou hlavou a ramenom.

,,Martinus sľúb mi že si ju nezoberieš." Zašepkala mi do ucha.

Nechápal som jej odpovedi. Hádam sám viem čo chcem urobiť!Loren milujem a nechápem prečo by som ju nemohol požiadať o ruku!

,,Martinus poď už!"kričala na mňa Loren. Viem dobre ako neznáša keď som v Sabrininej blízkosti. Nečudujem sa jej keď rozpráva takéto nezmysli.

,,Zavolaj mi keď dorazíte."povedala ešte pred tým ako som sa odtiahol.

Zobral som si kufor a tú tašku s pasmy. Len som na ňu nechapavujúc pozrel a šiel to dať do kufra. Zatvoril som kufor a šiel si sadnúť na miesto vodiča.

Naštartoval som a vyšiel z ulice Rosseberg.

,,Tak čo tešíš sa?"spýtal som sa pobavene Loren.

,,Jasné láska."odpovedala a pozerala ďalej do mobilu.

****

Cestujeme asi 30 minút a mne po hlave stále behá čo mi povedala Sabrina. Prečo by som si ju nemal zobrať?

Práve som prešiel tabuľu na ktorej stálo:
Letisko 20 km

Už by sme tam aj mohli byť nejako zaspávam. Musím povedať že cestovať o 03:00 ráno není niečo extra.

Prečo by som si ju nemal zobrať?

Zas mi vbehlo do hlavy. Neviem uvažujem že by som sa spýtal nejakým spôsobom Loren, či by si ma vôbec chcela zobrať.

Veď čo by sa také mohlo stať.

,,Loren?"

,,Áno?"stále mala pohľad zaborený do mobilu.

,,Ehm..."

,,No?"

,,Ehm...č-o by si s-pra-vila a-k by som ť-a požiadal o r-ruku?"začal som koktať pretože som nevedel ako zareáguje.Odpoveď som stále nedostal.

,,Loren počúvaš ma?!"vyhrkol som naštvane ale stále sa venoval ceste.

,,Martinus nezaťažuj ma takými to vecami."

,,Tak ja ťa zaťažujem?Veď mi len jednoducho odpovec!"zvieral som volant.

,,Martinus!Ak ti mám pravdu povedať nikdy by som sa nechcela s niekým vziať a nie ešte mať s ním rodinu.A nie je to tým že ťa nechcem ale jako nie!"

,,Čo-že?"ani aby som si toho uvedomil som strhol volant.

,,Martinus pozor!"započul som no jediné čo som zmohol bolo silne dupnúť na brzdu. Posledné čo som videl boli svetlá oproti idúceho auta.

Dnes taká kratšia. Diky za 1,3K!!!😱😱😱
Dávajte 💬,⭐ a čítajte ďalej 🔥🔥

Vaša VanišGold💥💥