#2 Blind | sk |

9

Nemala som ani potuchy prečo si tu a z časti som to ani nechcela vedieť. Tá druhá časť mňa však túžila zistiť prečo si taký zadýchaný a prečo si sem prišiel. Nič som sa však nepýtala. Bola som ticho a ty si tiež nič nehovoril. Pustila som ťa dnu. Spravila som nám čaj a ty si zatiaľ sedel na mojom gauči a skicoval si si niečo do svojho zošita, ktorý vždy nosíš zo sebou.

Nehovorili sme. Nepadlo medzi nami ani jedno slovo. Len si skicoval a ja som ťa ako zvyčajne sledovala. Bolo to ako za starých čiach, keď som chodievala k tebe a len ťa sledovala ako maľuješ.

Bolo príjemné byť opäť v tvojej blízkosti. Zrazu si však prestal skicovať a pozrel si sa priamo na mňa. Ostala som prekvapená pretože tvoj pohľad bol až príliš intenzívny. Hľadel si mi uprene do očí. Nikdy si mi nehľadel do očí. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude a ruky sa mi neuveriteľne potili ako som očakávala čo sa bude diať ďalej. Otvoril si ústa ale nič z nich nevyšlo pretože sa ozval zvonček pri dverách.

Šla som otvoriť a osobu, ktorú som tam našla by som nečakala ani vo sne. Tvoja hnedooká brunetka stála v mojich dverách a bola rovnako zadýchana ako si bol aj ty. Mala som chuť jej zatresnúť dvere rovno pred nosom. Neurobila som to.

Mala som pocit, že tu bola kvôli tebe, Carlye.