Mladá, len 19 ročná Sarah sa hneď po ukončení štúdia na strednej škole presťahovala do neznámeho mesta v štáte v ktorom nikdy nebola kvôli práci. Nečakala ale, že hneď prvý deň sa do nej zamilujú traja chlapci. Ako to nakoniec skončí? Kto si získa j...
Počas dvojhodinového letu do Paría sa dosť nudila. Bola zhovorčivý typ človeka, tak si povedala, e sa skúsi pustiť do reči s muom, ktorý sedel vedľa nej. Otočila sa k menu. Vimol si, e mu ide niečo povedať. Otočil sa k nej a dal si dole slúchadlá. Pozrela sa mu do tváre. Hneď ako prvé si vimla jeho krásne svetlomodré oči, v ktorých videla svoj odraz. Ďalej si vimla jeho muné črty tváre. Následne sa presunula na pery. Na krásne, plné pery v nádhernej svetloruovej farbe. "Vzhľadom by iel" povedala si v hlave . "Ahoj. Ja som Sarah." povedala, no pritom sa mu stále dívala do jeho krásnych modrých očí. "Ahoj Sarah, ja som Jack." povedal a neprestal sa pozerať do jej tmavomodrých očí. "Má krásnu kombináciu vlasov a očí. Modré oči a hnedé vlasy je tá najkrajia kombinácia akú môe človek mať." Zasmial sa, pretoe on mal taktie ako ona modré oči a hnedé vlasy. Rozdiel bol len ten, e on mal svetlomodré oči a Sarah tmavomodré, on mal tmavohnedé vlasy a Sarah svetlohnedé. "V Paríži by si kľudne mohla pôsobiť ako modelka." Sarah sa sčervenala. "Ja a modelka? To isto nie. Nemám na to tvár a predovetkým jedálniček." "Ako myslí, ale ak by si mala niekedy o modeling záujem, tu má moju vizitku." Povedal a pritom jej podával do rúk vizitku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sarah spustila oči z neho a zahľadela sa na jeho vizitku. "Jack Brown. To neznie ani ako Slovenské ani ako Francúzske meno. Odkiaľ pochádza?" Opýtala sa ho. "Moji rodičia sú z Ameriky. Narodil som sa tam, no keď som mal 6 rokov presťahovali sme sa na Slovensko." "Prečo?" Opýtala sa Sarah a znova sa mu pozerala do jeho svetlomodrých očí. "Pretoe môj otec bol Slovák, take tu mal rodinu. Navye si tu naiel aj prácu. Mama rodinu v Amerike nemala. Bola jedináčik, nemala ani bratrancov či sesternice. Vyrastala len s jej babkou, pretoe keď mala 14 jej rodičia mali dopravnú nehodu pri ktorej obaja zomreli. "To ma mrzí. A čo jej dedko?" "Jej dedko spáchal samovradu. Nikto doposiaľ nevie prečo to urobil." "Och. To je naozaj smutné. Musela si preiť peklo." "To teda áno. Ale dosť o mojej rodine. Teraz mi povedz niečo ty o tvojej." Povedal. Sarah najprv nenapádalo, čo má povedať, ale po dlhom uvaovaní začala hovoriť. "Mala som 3 roky keď od nás môj otec odiiel. Neviem prečo odiiel. Viem e to bolo kvôli niečomu s mojou sestrou, pretoe odiiel, keď sa narodila. Nepamätám si ho. Keby som ho teraz videla, nespoznala by som ho. Nemáme doma iadne jeho fotky. Ani sa o ňom s mamkou nerozprávame." Zhlboka si vydýchla a zahľadela sa von oknom. "Ten výhľad je naozaj krásny" povedala Sarah a znova sa otočila smerom k Jackovi. "Áno to teda je. Letela si niekedy lietadlom?" Opýtal sa Jack Sarah. "Nie neletela. Teraz letím prvý krát. A čo ty?" Usmiala sa na neho Sarah. "Ja som letel najmenej 100krát. Často chodíme pozrieť babku do Ameriky, niekedy aj 7krát ročne. Taktiež pracujem vo Francúzsku a každé 2 mesiace sa vraciam domov na Slovensko." "Aha." povedala Sarah. V tom Jackovi zazvonil telefón. Začal ho hľadať vo vreckách obleku od Ralpha Laurena. Ten oblek musel stáť hotový majland! Nakoniec z pravého vrecka vytiahol Iphone X. Zodvihol to a priloil k uchu. Sarah nepočula čo hovorí druhá strana hovoru, no vedela si domyslieť kto to bol a čo chcela. "Ahoj miláčik, som v pohode, ale zmekal som prvé lietadlo take budem hodinu mekať, aj ja sa na teba teím, ahoj moja, cmuk" Sarah bola s toho docela smutná "Je pekný, bohatý, vyzerá byť úspený. Ako to, e mi nenapadlo, e má frajerku?!" Povedala si v hlave Sarah, no navonok sa usmievala ako by ju to vôbec nesklamalo. Jack sa pozrel na ňu, tie sa usmial a začal sa baviť na mobile. Sarah sa otočila k oknu a uívala si toho krásneho výhľadu. Po chvíli telefón odloil a začal sa so Sarah znova rozprávať. "Takže," povedal a čakal kým sa na neho Sarah pozrie. "ty si nikdy v Paríži nebola, či?" "Nie nebola." Pokrútila hlavou Sarah. "Nestratí sa tam?" Zasrandoval Jack. "Tak ako... dúfam e nie" Usmiala sa a neho. "Na akej ulici bude pracovať?" opýtal sa jej. " Rue Masseran" Odvetila, pritom dúfala e to bude neďaleko jeho práce alebo domu. "Rue Masseran? To fakt?" Sarah nechápajúco prikývla hlavou. "To je hneď vedľa Rue Eblé" Sarah stále nechápala. Jack videl, e jej to stále nedolo, preto ukázal hlavou smerom na jeho vizitku ktorú stále drala v ruke. Sarah sa pozrela na vizitku a konečne jej to dolo. "Paneboe, veď to je hneď vedľa jeho práce!" Hovorila si v hlave, no tentokrát dávala aj navonok najavo, e je ťastná. "Prosím nech sa ponúkne, e ma tam odvezie." Tajne dúfala. "Vie tam trafiť?" Hoci mala Sarah zistenú presnú trasu od letiska a do Rue Masserine, mala jedinečnú ancu, e ju tam odvezie. "No... Nie e by som nevedela, ale vo Francúzsku som prvý krát, take bude pre mňa ťaké tam trafiť." "Ja ťa tam odveziem ak chce. A po ceste by som ti mohol ukázať moju modelingovú agentúru. Naozaj by si sa hodila ako modelka. Len si to predstav. Cestovala by si zadarmo po celom svete vďaka práci. Mala by si vdy tie najmódnejie kúsky oblečenia a dostávala by si za to peniaze." "Znie to lákavo, ale po tých najmódnejích kúskoch oblečenia netúim. Cestujem rada, no nechcem sa kvôli tomu vzdať jedla a panikáriť ak nebudem mať postavu 90-60-90." "Aha, je to tvoje rozhodnutie. Do ničoho ťa nútiť nebudem, no nezabudni. Ak by si si to rozmyslela kontakt na mňa má. Stačí len zavolať a na druhý deň bude modelkou na plný úväzok." Sarah mierne prikývla hlavou. Jack sa začal znova baviť na mobile, Sarah sledovala ten krásny výhľad a zbytok cesty sa nerozprávali.
