4

3.3K 281 20
                                    

Dnes bol piatok. Už len ten fakt, že bol piatok ma tešil. S úsmevom som hopkal do školy a popri tom si spieval pesničku hranú v sluchátkach.

Taehyung prekvapivo nestál po mojom boku, pretože musel ísť ku doktorke, ale na poobedie sme boli dohodnutí, že spolu pôjdeme na nákupy. Teda, že Taehyung pôjde na nákupy a mňa bude celý ten čas ťahať po celom obchodnom centre.

Za tie dva týždne na škole SOPA som sa prekvapivo zorientoval. S Jiminom sme sa stali menšími spojencami, keďže jemu nešla angličtina a mne zas balet, ktorý vyučovala profesorka Sung-He lomeno nočná mora študentov SOPA. Akonáhle som ja alebo on, niečo nevedel, tak sme jeden druhému pomohli, z čoho sa neskôr vyklula výborná spolupráca.

Čo sa týkalo Taeho, naďalej som pociťoval zvláštne pocity, ktoré vyvolávala vo mne jeho blízkosť. Najhoršie bolo na tom, že som nedokázal vysvetliť, čo tie pocity znamenali a prečo som ich vlastne cítil. Zmorene som si povvdychol, keď v tom ma čiesi ruky objali okolo krku.

,,Tešíš sa na balet?" Jimin mi frkol do nosa a hneď po tom sa postavil do štvrtej baletnej pozície.

,,Skoro som zabudol." Môj úsmev na tvári zmizne a vystriedajú ho nafúknuté líčka. 

,,Raz, dva, tri otočka. Raz, dva, tri otočka. Vyrovnať chrbát. Stiahnuť zadok." Začne recitovať Jimin zatiaľ, čo ja si zo skrinky vyťahujem biele tričko s teplákami na tréning.

,,Nepripomínaj mi ju." Namrzene odpoviem a tašku s vecami si prehodím cez plece.

,,Neboj zvykneš si." Drgne ma do ramena Jimin a popritom očkom sleduje dievčinu s krátkymi čiernymi vlasmi rozprávajucu sa so svojimi kamarátkami.

,,Vidím dobre?" Zaklipkám očkami a drgnutie mu vrátim.

,,Páči sa ti?" Opýtam sa s úškrnom na tvári.

,,Tichšie! Mohla by ťa počuť." Jimin mi venuje karhavý pohľad.

,,Takže áno." Veľavravne sa na neho pozriem.

,,Mám ti ju dohodiť? Mávam s ňou tréningy." Zdvihnem hnedé obočie a usmejem sa na neho.

,,Pako, veď tam chodím s tebou."

,,Zabudol som." Ukážem mu svoje zajačikovské zúbky a rozbehnem sa ku schodom.

,,Posledný je lúzer." Zakričím cez plece a už dychtivo bežím smerom hore do štaní.

" Zakričím cez plece a už dychtivo bežím smerom hore do štaní

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

,,Kookie."  Zamáva mi Tae a ja okamžite oľutujem, že som si neprezliekol uniformu za niečo normálnejšie, keďže Tae vyzeral ako keby práve odišiel z fotenia nejakého módneho časopisu. Mal na sebe čierne roztrhané džínsy, značkovú mikinu a čelenku, ktorá mu odokrývala jeho bezchybné obočie.

,,Tu si. Pripravený na nákupy s Kimom Taehyungom?" Zamáva mi kreditkami pred tvárou a pozrie sa na mňa svojím veľavravným shopaholickým pohľadom, ktorý neveští nič dobrého.

,,Začínam sa báť." Poznamenám. Vyberiem z peňaženky pár wonov a zaplatím si ten jeden čaj, ktorý som stihol vypiť, kým som čakal na Taehyunga.

,,Nemusíš, dnešné nákupy sú na Taeho." Chytí ma za ruku a potiahne ma smerom k východu.

,,Pozri tam majú novú kolekciu!" Ukáže prstom na výklad jedného z obchodov. Ani nestihnem zareagovať a už ma Tae dotiahne do spomínaného obchodu.

,,Bože tie košele sú úžasné."

,,Nemajú tu stoličky?" Rozhliadnem sa po okolí, kým sa Tae roztápa nad vzorom látky jednej košele.

,,Poď sem!" Ako poslušný zajačik prihopkám k nemu.

,,Tá je pekná." Prikývnem uznanlivo.

,,Tiež sa mi páči. Viem si k tomu ešte predstaviť sveter a tie roztrhané jeansy sú dokonalé nemyslíš?" Ukázal na jeansy vystavené na figuríne a rýchlym krokom sa vydal k nej.

,,Nemáš podobné náhodou práve teray na sebe?" Ukázal som prstom na identicky vyzerajúce džínsy a Taehyung sa na mňa pozrel s odmietavým pohľadom.

,,Zajačik, pokým je niečo dobré, nikdy toho nie je dosť." Vysvetlil mi Tae veľavravne a ja som sa nechtiac začervenal nad tým oslovením. No aj tak som poslušne nasledoval Taeho za čo som si vyslúžil to, že behom piatich minút na mne vyselo oblečenie všemožného druhu.

,,Poď ideme do kabínky." Znovu ma potiahne, no tentokrát smerom do kabínky.
Nestihnem ani namietať a už stojím s ním na spomínanom mieste.

,,Na obleč si to." Podá mi čierne nohavice, nejaké tričko a bomberu.

,,Čože? To prečo?"

,,Lebo som ťa nikdy nevidel v niečom inom, ako je biele tričko." Usmeje sa nad mojim výrazom.

,,To nie je pravda." Namietnem.

,,Ale áno." Spomeniem si na svoju skriňu, ktorá je preplnená iba bielymi tričkami rôznych veľkostí a strihov, a zahanbene sa začervenám.

,,Dobre, ale každé tričko má iný strih. Nemôžem za to, že čírou náhodou sú všetky bielej farby." Protestujem a počas toho si položím školskú tašku zo svojich pliec na zem a začnem si vyzliekať žlté sako, no rýchle sa pozastavím nad Taeho prítomnosťou.

,,Nechceš ísť von?" Zmätene sa na neho pozriem, keď ešte stále postáva v kabínke a hypnotizuje ma pohľadom.

,,Nie, mne je tu dobre, pokračuj." Naznačí rukou a ja nasucho prehltnem. Neisto povolím kravatu na mojom krku a spod rias sa pozriem na Taeho.

Taehyungov výraz bol bez akejkoľvek emócie a tak som proste len pokračoval v činnosti.

Rozopol som si košeľu a prehodil ju na stoličku. Moje ruky sklzli k lemu od školských nohavíc a ja som si zahryzol do spodnej pery.

Bolo pre mňa normálne prezliekať sa v chlapčenských šatniach, ale keď som mal to isté spraviť pred Taehyngom, tak som sa cítil nadmieru divne. No nemienil som ďalej čeliť tomu veľkému napätiu, ktoré v kabínke panovalo a radšej som sa rýchle zbavil posledného kúsku látky a obliekol sa do vecí, ktoré mi Tae nanútil.

 No nemienil som ďalej čeliť tomu veľkému napätiu, ktoré v kabínke panovalo a radšej som sa rýchle zbavil posledného kúsku látky a obliekol sa do vecí, ktoré mi Tae nanútil

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Ahojte💕 zajačikovia. Tak, čo poviete? Aký máte z toho dojem? 

My Classmate✅Where stories live. Discover now