,,Volám sa J-jeon JungKook a pri-šiel som z Dae-gu."
Jeon Jungkook je presne to divné dieťa v triede, s ktorým sa nikto nikdy nebaví. Lenže tým, že sa s rodinou presťahujú do Soulu, sa Jungkookovi naskytne šanca to zmeniť.
[cover вy @buterflx1]
Zrazu sa moja predstava, zapadnúť, stala skutočnosťou a ja som sám sebe neveril, ako som mohol mať také veľké štastie.
,,Hej, Jungkook!" Zakričí na mňa Hoseok a rozbehne sa ku mne.
,,Nejdeš s nami do kaviarne neďaleko školy?" Usmeje sa ako slniečko.
,,No..." Už som ho chcel odmietnuť, keď...
,,Neboj ide s nami." Zakričí Taehyung z druhého konca chodby so svojím hrubým hlaso a pribehne k nám.
Ďakujem ti, Tae. Namrzene si pomyslím a škaredo sa pozriem na Taeho, ktorý sa usmieva ako slniečko na hnoji, a povzdychnem si. Isteže úlohy z matiky na mňa určite počkajú.
,,Ešte máme počkať na, Jimina." Oznámi Hoseok, ktorý pravdepodobne tak horlivo odpisoval Jiminovi z mobilu.
,,V pohode my s Jungkookom pôjdeme dopredu." Povie Tae a za rameno ma odtiahne smerom k východu zo školy.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Mal som v pláne ísť domov." Zamrmlem nespokojne.
,,Ja viem, ale doma to už poznáš. Mal by si spoznávať Seoul."
,,Chcel som si robiť domáce." Odvetím mu nevrlo.
,,Netáraj, ešte nám žiadne vďaka bohu nedali." Zasmeje sa nad mojou odutou perou a frkne mi prstom do špičky nosa.
,,Vieš koho mi pripomínaš?." Venujem mu nechápavý pohľad.
,,Zajačika." Sladko sa na mňa usmeje.
,,Hlúposť." Drgnem do neho rukou a zahanbene sa začervenám.
,,Aha, už sme tu." Ukáže na maličkú kaviareň, ktorá je preplnená žltými uniformami.
,,Poď, musíme obsadiť stôl."
Ak tam ešte nejaký bude. Pomyslím si a nasledujem ho do preplnenej kaviarne.
,,Čo si dáte?" Osloví nás milo servírka, akonáhle vstúpime do kaviarne.
,,Čo si dáš?" Zopakuje čašníčkinu otázku Taehyung.
,,Tae, nie som hluchý." Zamumlem pod nos.
,,Ja len pre istotu." Pokrčí ramenami a nevinne sa usmeje na čašníčku.
,,Dám si jahodový džús a k tomu ten cheesecake, čo máte v ponuke."
,,J-a to is-té." Zamumlem a radšej si tvár skryjem za lístok s objednávkami.
,,Od kedy sa správaš takto placho pred dievčatami, Zajačik?" Začne, keď už nevydrží to trápne ticho medzi nami.A mne akurát tak zabehne džús a šteňacími očkami sa pozriem na Taeho.
,,P-prosím? Neviem o čom hovoríš." Hral som nechápavého.
,,Tae, ty si pako. Nemohol si obsadiť stôl pri okne?" Jimin ho znosí namiesto pozdravu a sadne si k Taehyungovi.
,,Iné miesto nebolo voľné, princeznička." Vražedný pohľad Jimina ma presvedčí o tom, že prezývku princeznička veľmi nemusí, lenže Taehyung to neberie akosi vážne, pretože sa len uchechtne a prisunie sa ku mne aby sme sa všetci štyria vošli do boxu.
Nasucho prehltnem, keď si uvedomím tesnú blízkosť Taeho, a nadýchnem sa v snahe zbaviť sa divných myšlienok, ktoré sa mi začnú hromadiť v hlave. Ale tým to ešte len zhorším, keďže Taehyungova vôňa ešte viac podporí moje hlúpe myšlienky o ňom.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Juy, zajačikovia🐰 som vám veľmi vďačná za ☆. Dúfam, že sa vám zatiaľ príbeh páči. Chcem ísť na to trošku pomalšie aby čítanie bolo také oddychové. No už sa to trochu rozbieha a náš malý zajačik začína vnímať Taeho aj v iných smeroch. Ak máte nejaké pripomienky ohľadom príbehu kľudne napíšte. Celkovo vaša aktivita ma poteší. 🐰
