Zobúdzam sa s pocitom, že sa pri mne niekto nachádza. V prvom momente sa zľaknem, no v zápetí mi docvakne, že je pri mne Adam. Pomaly otvorím jedno oko a keď zistím, že moje teritórium je v bezpečí, otvorím aj druhé. Tvár mi osvetlia jemné lúče slnka. Svoj zrak presuniem na krásavca spiaceho vedľa mňa. Vlasy má širinu-marinu cez celú tvár, čelo zvraštené. Dokonalý to spiaci krásavec. Je tak zlatý. Ale, má to jednu chybičku. Môj zlatý Adamko si cucle prštek. A to nepreháňam. Ten pohľad je na nezaplatenie. Je to strašne komické a ja sa musím snažiť nesmiať. Načiahnem sa po telefón s úmyslom odfotiť ho. Tento pohľad musí byť zvečnený. Asi som sa pohla veľmi prudko, pretože Adam sa s trhnutím zobudil. Avšak stále zostal v rovnakej pozícii. Výborne. Odomkla som telefón a klikla na fotoaparát. Naštelovala som sa tak aby ho bolo čo najlepie vidieť. Stále s príliš ťakým zadržiavaním smiechu som ho odfotila. Adam sa spametal na cvaknutie fotoaparátu a v tom momente sa stali dve neuveriteľné situácie. Adam si vytiahol prst z úst a ja som vybuchla do nekontrovateľného smiechu.
,,Čo sa deje?" opýta sa ma začudovane.
,,Nič" poviem cez slzy smiechu.
Adam stále nechápe a tak sa načiahol po telefón, ktorý ešte stále drím v ruke. Ale vďaka mojím rýchlim reflexom som si stihla uvedomiť čo sa chystá urobiť a tak som sa od neho čo najviac odtiahla.
,,Lilien, ukáž mi to." povedal s varovným tónom.
,,Ee." bolo jediné čo som zo seba dokázala dostať.
A to bolo jeho spúťačom. Doslovne. V jeho očiach som zbadala zákernosť. Toto bude zlé. Keď sa začal ku mne približovať, úsmev mi zamrzol na perách. Nestihla som vôbec reagovať a už som ležala pod Adamom. On ma začal štekliť! Začala som vrieskať na celý dom ako zmyslov zbavená. Prosila som ho, aby s tým prestal ale on vôbec nereagoval. Už som mala toho plné zuby a tak som ho kopla do jeho kamoša, ktorý sa určite volal Stanko alebo niečo podobné. On sa začal skrúcať od bolesti a ja som si s víťazoslávnym úsmevom ľahla a zabávala sa na ňom. Keď ho to asi po pár minútach prešlo, a veruže to nebolo málo, nahol sa nado mňa a povedal: ,,TOTO už v živote nerob."
Z ľadového tónu jeho hlasu sa mi spravili zimomriavky. Jediné na čo som sa zmohla bol hlboký pohľad do jeho nádherných očí. Jeho oči začali kmitať medzi mojím pohľadom a mojimi perami.
,,Óó, nie, je to tu zase." pomyslela som si.
A máme tu ďaliu časť!! Čo poviete?❤Niečo sa tu rysuje. Za kadý vote a koment Ďakujeme!
