Každý by chcel niekde začať , ale človek by bol hlúpy kebyže nečaká čo sa stane, čas plynie ako aj zem pod nohami sa mihá, v diaľke trepot krídiel s napomenutím čierneho škrekotu.
Cítim chvenie v žalúdku, známi pocit volnosti, sebaistoty ,až tá vôňa borovicového lesa ma pichá v plúcach, ale nezastavím sa idem dalej. Korisť nespí, dnes nie.
Nov mesiaca metá svetlo predomnou ako zatrhnutou oponou, prach za mnou výrim ,stopa po stope nasleduje.
Ani praskot vetvičky nezaznie, tieň ktorý si vytváram mení smer, ako zmetená zver, ani šlapaj za mňou nesmie ostať .
Tmavým lesom sliedi dievča , ladný pohyb hýbe nocou .
Už stojím no dalej nie, idem s mierom, nechtem viac .
Bystrá zver už ďalej nejde ,jej karty už plamene ohňa maria.
Poklonou sa vzdáva z jasného boja, isto čaká svoju krátku chvílu,
Telo už bezduché sťa otupelý obraz,
Tetiva mi mihla tvárov ,vduchom cítit napätosť, pôda honosne tahá zver k zemi pokojne a súcitne.
Smrť už visí vo vzduchu ,
Krásny srnec sa mi posledný raz poďakuje . Cítim chládok v srdci ,otupené zmisly musím, Selam, Lutujem ...
KAMU SEDANG MEMBACA
Sel Roam
Cerita PendekNepovedal by som obyčajný život, ale kde, kto kedy videl potulovať sa po lese dievča ? Najprv, kľud útca, výstrel , ručanie lesom, pomalý pochod, nestači. Bude toho viac , pramen vlasov, spomienky....
