Nikdy nehovor nikdy (Louis T)

12. Pomóóc

Dočerta! Zaspala som! Pozrela som na hodinky, bolo po druhej hodine ráno.  Som tak rada, že máme prázdniny.  Pre istotu som si ešte skontrolovala mobil či mi náhodou nenapísal Zayn. Nič, mohla som to čakať. Od toho bozku stále naňho myslím. Včerajšok bol len sen alebo sa to naozaj stalo? Vedela som, že si to vravím zbytočne ale.... bolo mi mizerne. A navyše mi bolo zle.

Rýchlo som sa postavila z postele a bežala na záchod. Strávila som tam dobrých približne desať minút a počula ma aj teta. Hneď bežala za mnou, pohladila ma po vlasoch, pomohla mi dotrepať sa do postele, urobila mi čaj a ja som len ležala a ako vždy som jak blbec pozerala do stropu. Nevedela som, čo mám robiť. Priala som si aby som počula zvonček na dverách a v nich by sa zjavil vysmiaty Louis.  Aby sme zas blbli so Zaynom jak vždy. Z toho “ťažkého“ premýšľania som zaspala.

Zobudil ma až zvonček, ktorý dookola zvonil. Čo doma nikto neni alebo? Zrazu to utíchlo, počula som kroky, ktoré boli čoraz viac hlasnejšie a jemne sa pootvorili dvere v mojej izbe.  

*LOUISOV POHLAD

Pootvoril som dvere a zbadal, ako celá bledá a s červenými očami leží v posteli a pozerá do stropu. Bola krásna aj keď bola chorá či neupravená. Neviem čo jej Zayn natáral a dosť som sa aj toho bál.

„Čo tu robíš?“ Moc jej pristalo, keď sa hnevala ale to sem teraz nepatrí.

„Chcel som sa porozprávať a spýtať sa, jak ti je?“

„Dobre... teraz môžeš ísť, nemám na nikoho náladu.“

„Čo ti povedal vtedy Zayn?“

„Nechaj to tak.“ Sadol som si na jej posteľ a bol som len pár centimetrov od jej pier. Tak veľmi ju chcem pobozkať! Začal som sa ešte viac približovať, naše pery sa takmer dotkli ale Taja mi dala prst na hruď a tým som sa musel vzdialiť od jej pier. „Alebo vieš čo? Nenechám to tak!  Je pravda, že si skoro s každou babou v škole spal? A len tak pre zábavu?“

Čo? Pozeral som na ňu a stále som sa z toho spamätával. „Nie! Ja... to ti on povedal?“

Postavila sa z postele a pomaly ma zatláčala k stene. „Nechcem mať nič dočinenia s takými chalanmi a obzvlášť nie s tebou!“

„Ja nie som jak ostatný! Áno, spával so....“ uvedomil som si čo som práve povedal, rýchlo som si priložil ruky na ústach a snažil sa to nejako obkecať, hocičo.

Zarazene sa na mňa pozerala, jedna slza jej stiekla po tvári a šeptom povedala: „Hovorila som ti, že sa bojím vzťahov. Teraz vidíš prečo. Myslela som si, že si aspoň trošku, trošilinku normálny. Že nebudeš taký chumaj. Bože ja som tak slepá!“ Poslednú vetu priam kričala.

„Taja... ja... to bolo dávno a...“ nestihol som dopovedať, chytila ma za krk a utekala so mnou k vchodovým dverám. Prudko otvorila dvere a sotila ma von na zem. „Vypadni!“

Nechcel som aby to takto dopadlo. Ja toho Malika zabijem! Čo mám robiť?

*TAJANIN POHLAD

Ranilo ma to, čo povedal. Určite by sa tým nepriznal, keby sa neprekecol. Zayn mal pravdu. Všetci majú pravdu len som slepá. Musím otvoriť oči.

Znovu som sa zachumlala do postele, do paplónu, ktorý voňal po višniach a nechala len mozog pracovať. Radšej aj ten vypnem.

Po chvíli som sa načiahla po gitaru  a začala vybrnkávať a spievať.