Nikdy nehovor nikdy (Louis T)

2. Ignorácia?

"Nie, prosíím. Vypnite to niekto!" Pomaly som otvárala pči a začala som hmatať po vyzváňajúcom budíku. Vstala som z postele, odostrelažalúzie na okne a smerovala do kúpelne. Vyzerala som ako múmia. Jak ja tú školu nenávidím!!! Vyžehlila som si svoje dlhé tmavo-modré vlasy, namalovala sa a rozmýšľala, čo si vziať na seba do školy. Vyšla som z izby hotová, obula som si svoje obľúbené tenisky a vyrazila.

Ako prvú hodinu sme mali matematiku, takže každý druhý človek zaspaval. Počas vysvetlovania nového učiva som si ako vždy čarbala do skice a zrazu mi na stôl pristál poskŕčaný papierik. Rozhliadla som sa po triede aby som zistila od koho mám papierik a všimla som si, ako na mňa Louis žmurká. Otvorila som papierik na ktorom bolo "Prečo ma sakra ignoruješ?" Rozmyslela som si to!! Radšej sa sústredím na matiku ako na nejakého drňáka. V stredu je prvá hodina tanca a ja stále nemôžem uveriť, že zas budem cítiť ten známy pohyb v mojich nohách.

Hneď ako zazvonilo, vyšla som z triedy a čakala, kým sa objaví Elaine.

"Ahoj, chcela by som sa ti ospravedlniť za včerajšok," povedalala som a čakaka na jej výraz v tvári.

"To je poriadku. Predsa len si tu nová a chápem to." Konečne niekto, kto ma chápe.

Prešli sme sa po celom areáli školy a zistila som, že som si s Elaine dosť podobná. To je tak úžasný pocit. Mať niekoho pri sebe, komu by ste sa mohli zdôveriť a vyrozprávať sa mu. Myslím, že mám novú kamarátku. Práve som vchádzala do budovy školy a omylom som do niekoho vrazila a obaja sme pristáli na zemi.

"Veľmi sa ospravedlňujem, som nemehlo a ..," pozrela som sa mu do tváre a zistila , do koho som to vlastne nabúrala. "Ahá, to si ty Louis. Berem späť, neospravedlňujem sa ti." Konečne sa nám obom podarilo postaviť  sa z tej studenej kamennej zeme.

"Čo máš stále proti mne? Spravil som ti snáď niečo? Pokial ja viem tak nie !" V očiach som mu nachvílu spozorovala štipku hnevu, ktorá sa hneď vyparila jak dym.

"Nie len sa snažím vyhýbať sa takým nafúkaným kreténom ako si ty!" Prekrútila som očami a čakala kedy už konečne zmizne.

"Ja ťa nechápem,..." skočila som mu do reči:"Ty ma ani chápať nemusíš. Ďakujem za peknú konverzáciu ale už musím, tak nabudúce. Maj sa," schytila som Elaininu ruku a ťahala ju preč. Ešte raz som sa za ním otočila a zkríkla:"Sorry, ďalšie nabudúce už nebude."

Elaine sa na mňa pozrela s vygúlenimi očami a pootvorenými ústami. "To čo bolo?"

"Ale nič. Nehaj to tak a poď už prosím," chytila som ju za zápästie a ťahala ju do triedy.

Bola hodina dejepisu a ako vždy nikto nepočúval. Elaine si sadla ku mne do lavice, aspoň sa mám s kým rozprávať. ale aj tak to bolo zbytočné. Väčšinou som umpriamila pohlad na Louisa, ktorý pomaly zaspával a keď  si všimol, že ho pozorujem, sklopila som zrak do zošita. Aké mám pekné písmo. Čo to so mnou ten louis robí? Veď ja sa takto nikdy nechovám. Elaine si všimla tie pohlady a tak ma šťuchla do ramena a mala výraz v tvári ako "Čo to do čerta má byť ?"

Zvonííí. Bola aom už takmer pri dverách, keď zrazu ma niekto chytil za zápästie. Otočila som sa a... Louis, ako inak.

"Je to tu zase. Prepáč ale ja vážne nemám náladu a ani čas sa tu s ebo vykecávať, tak keď dovolíš," snažila som si vyslobodiť ruku z jeho zovretia ale on ruku ešre viac stisol.

"Prečo si na mňa taká? Si nepríjemná jak tŕň v zadku ale cez deják si ma stále pozorovala. Vysvetlíš mi to, prosím ťa?" Zahladel sa mi svojími zeleno-modrými očami hlboko do mojich.

"No dovola celú hodinu to nebolo..." hneď som sa zastavila. A sakra. Práve som sa priznala. "Teda... vôbec som na teba nepozerala a teraz ti to určite vysvetlovať nebudem." Volnou rukou som ho zlahka udrela do hrude nech povolí stisk ale on nič. "Dovolíš? Rada by som odtialto vypadla!"  Zvýšila som hlas ale on stále nič.

"Si tak strašne neprístupná. Dievča, ktoré sa snaží hrať na drsňačku a chce si od všetkých udržať odstup ale vnútri je krehká ako porcelánová bábika." Konečne stisk na ruke povolil ale ešte stále ma nepustil.

"Ty hovno o mne vieš a ..." nestihla som  ani dopovedať a už som mala jeho pery na mojich. Chvílu som tam len tak stála jak vodou obarená. Potom som sa vzpamätala, dala som mu facku a rýchlo odišla.

Doma bola len teta a malá Miriel. Z izby som si zobrala slúchatká a išla pre Zaeila do školy. Cestou som zas do niekoho narazila a obaja sme padli na zem. Super! Pozrela som sa mu do očí a...