Nikdy nehovor nikdy (Louis T)

5. Konečne

V škole bolo jak vždy, so Zaynom sme si robili zle a po škole som šla na hodinu tanca. Bolo nás tam dosť, hlavne dievčat. Učiteľka vyzerala byť celkom sympatická ale keď to začalo... niečo hrozné, každú chvílu som sa modlila aby moje utrpenie skončilo, hoci som mala dobrú výdrž.. S učiteľkou mse sa dohodli na dvoch hodinách týždenne, lebo sa blížila tanečná súťaž a moc sme toho nestíhali.
Všetci skončili len ja jedinná som tam zostala. Zobrala som si uterák, utrela si ním čelo a hodila ho zas o zem. Zapla som na mobile pesničku "Radioactive", dala na plné pecky a začala som tancovať. Na túto pesničku sme kedysi s najlepšou kamarátkou tancovali. Sami sme si na to vymysleli choreografiu. Nahrnulo mi to slzy do očí a začala som s tancom. Úžasný pocit. Pri jednej otočke som si všimla Louisa, ako sa opiera o dvere a usmieva sa. Prestala som tancovať, dala potichšie pesničku a podišla som  k nemu bližšie.

"Ide ti to, si perfektná," povedal a usmial sa na mňa tými jeho krásnimi perami.

"Ďakuem," úsmev som mu opätovala a bola som asi tak 20 cm od jeho tela.

"Vieš tancovať spoločenské tance?"

"Áno, prečo?" chytil ma ra ruku a ťahal ma k najäčšiemu zrkadlu v celej miestnosti.

Vytiahol zo zadného vačku v riifiach mobil a pustil pesničku "Timbeland-Apologize". Zaujímalo ma, odkial vedel tak dobre tancovať? Tanec bol perfektný, bol z neho cítiť plno vášne a emócií. tie jeho ruky na mojich bokoch, jeho dych na mojom krku. Zbadala som za slkenenými dverami Elaine, ako na nás vyvaluje oči a bolo viedieť z jej výrazu nadšenosť. Moc som si toho nevšímala a sústredila som sa na Louisa.

Na konci tanca ma pevne objal. "Ďakujem," povedal udychčaním hlasom a pozerala som sa mu do očí.

"Za čo?"

"Za to, že si si so mnou zatancovala."

Chcela som niečo povedať ale v tom sa konečne ozvala Elaine. " Taja, ideme už?"

Uvedomila som si, že sa stále obíjmam s Louisom tak som sa radšej od neho odtiahla, zobrala si svoje veci a podišla som k Elaine. "Hej, sorry za zdržanie," podišla som k nej a ešte raz som pozrela na Louisa, "Tak niekedy zas nabudúce."

Oby dve sme museli ísť autobusom. Cestou domov na mňa stále hladela svojími veľkými rozžiarenými mofrými očami. Bolo mi to trochu nepríjemné.

"Boli ste zlatí." Nenáviím, keď piští.

"Ja viem. Konečne som si mohla s niekym zatancovať," pri tej spomienke som sa skoro roztopila.

"Takže... je to medzi vami v poriadku?"

"Jo... bol sa mi ospravedlniť." Elaine ma začala obíjmať a mala ruky veľmi silno ovinutá okolo môjho krku. Ešte chvílu by ma takto držala a ja by som tu už asi nebola.

"Prosím! El, pusť ma sakra!" musela som kričať, bol poriadny hľuk v autobuse.

"Dobre len hlavne nekrič," začala sa tam smiať a ja som sa držala za svoj ubolený krk.

Dorazila som domov, vyšla som po schodoch a hneď sa hodila do postele. Okamžite som zaspala z tej vyčerpanosti.

*SEN

Blúdila som tmavým lesom. Bola krásna teplá noc, vietor jemne pofukoval a bol vidiť spln mesiaca. Mala som na sebe tenké, po zem dlhé biele šaty bez ramienok a biele boty na opätku. Bežala som nevedno kam, stále som nezastavovala až do kým do niečoho nenarazila. Alebo skoôr do niekoho. Bola to mŕtva teta Lana a bola celá zakrvavená. Bežala som ďalej. Narazila som do neviditeľnej steny a zozadu ma niekto objal. Bol to Louis a mal na sebe čierne sako a tmavé rifle. Ťahal ma na mostík cez ktorý boli omotané ťahavé kvetiny. Otočil ma aby som mu môhla pozerať do očí a povedal:"Neboj, ochránim ťa."

*KONIEC SNA

Zobudila som sa celá spotená a uplakaná. No super.