Červené líčka

Zoznamovanie

Ahojte,moje meno je Emily,mám 16 a moji rodičia sa rozhodli ,že tieto prázdniny naplánujú za mňa.Úžas. Momentálne je 17:46 sedím vo vlaku,ktorým sa dostanem do tábora,ak som nasadla na ten správny,že? Vytiahla som si svoj mobil a pustila pesničky,aby som tú cestu prežila.

~O HODINU NESKÔR~

Vystúpila som z vlaku,zobrala kufor a išla na adresu,kde mal ten tábor byť. O necelých 10 minút som zbadala veľkú chatu,jazero a malé chatky.Bolo tam dosť veľa deciek,ktoré nepoznám.Em,žiadna panika,nádych výdych. Kam mám ísť.. Mala by som sa niekomu prihovoriť..Bože toto je nočn..
,,Potrebuješ pomoc? Vyzeráš byť celkom zmätená."  Z mojich myšlienok ma vyrušilo to najkrajšie stvorenie,modré oči,pehy a ten úsmev..
,,Ehmm,a..áno." ( Bože tak toto bolo trápne..)  ,,Práve som sem prišla a nemôžem nájsť svoju chatku..Mal..mala by som byť na chate  číslo ehmm..8?"
,,No,vidíš tam ten veľký strom? Vedľa neho je tvoja chata." Povedal s úsmevom a ja som bola úplne vedľa ,že som len prikývla. ALE prehovorila som.Úspech! No,veľký strom..Vidím,sú tu 3 chatky,ale iba jedna má 8 na dverách.Logicky. Dotrepala som sa dnu s mojim kufrom.
,,Ahoj,ja som Rose." Vyzerá milo.
,,Emily,teší ma." Rose mala blond vlasy, zelené oči a bola celkom vysoká.
,,Ty máš posteľ pri okne.A kúpelňa sú tamtie dvere,nie je to žiadna výhra,ale mohlo byť aj horšie." Chatka bola celkom malá,ale bolo to tam útulné.
,,Ďakujem,aspoň sa tu nestratím."
,,To hej." Zasmiali sme sa na mojej, očividne vtipnej poznámke.
,,Aké máš zatiaľ pocity? Myslím,síce si len prišla,ale ako sa ti tu zatiaľ páči." Spýtala sa ma Rose.
,,Prostredie je krásne,je tu ticho. Už som sa stihla strápniť..Bolo to divné."
Rose sa na mňa pozrela s úškrnom.
,,Neverím..Ty a strápniť?" Zasmiala sa. ,,Čo sa stalo?"
,,Pribehla som do tábora, miliarda deciek okolo mňa,nevidela som moju,teda našu chatu.Začala som panikáriť,no potom sa pri mne zastavil jeden chalan,bože..Keby si ho videla. Spýtal sa ma či potrebujem pomoc,len ja mám trošilililinku problém nadviazať konverzáciu s chalanmi.Bol to riadny trapas.."
Rose sa na mňa pozrela,celá červená,no potom to nevydržala a vybuchla smiechom.
,,No tak ako ďakujeeem za podporu."
Zasmiala som sa tiež.
,,Počuj spolubývajúca. Tú hanblivosť spolu zvládneme,naber sebavedomia trošku." Bola som jej vďačná,aj keď ja osobne som stratený prípad,bola som rada,že som si tu našla kamošku ako je ona. Bola už tma,dlho sme kecali,Rose mi hovorila o jej 5 ročnej sestre,rodičoch a tak celkovo. Už sme boli unavené,prezliekli sme sa do pyžám a išli ľahnúť.Ja som ešte napísala mame,ohlásila som sa jej,že žijem. Zakryla som sa až po uši,bolo tam chladno,no potom som zaspala.

Rose:

Zatiaľ neznámy chalan: