8. kapitola

145 9 2
                                    

Hoci jej to nešlo, bavila sa. Takto strávila celý deň v Lukasovej prítomnosti. Milovala ho. Dúfala, že aj ju otec pustí k Lukasovi na hrad. Lukasa ľúbi, nedokázala si predstaviť, že osud by ich rozdelil. Keby len vedela, že osud ich nerozdelí, ale voľbu nechá na nej. 
Vracali sa do hradu. Annie sa ale opýtala: ,,Lukas, myslíš, že ma pustí otec k tebe domov? Chcela by som totiž vidieť aj tvoju izbu." Lukas sa len milo usmial. ,,Neviem. To sa musíš opýtať otca." Annie zosmutnela. Otec ju mal síce rád, ale bol prísny. Kde sú tie časy, keď žila jej matka? flashback: ,,Annie, večera!" Zakričala matka. Annie sedela vo svojej izbičke a hrala sa.  ,,No tak, Annie. Kde si toľko?" Jej matka vošla do komnaty. ,,Tu som, mamička." Matka si prisadla k nej. Nikdy sa nič sa nepýtala. Stačilo objatie. flashback S otcom sa ľúbili. Annie na nich videla lásku. Keby len jej mamička žila. Určite by ju pustila k Lukasovi. Teda, aspoň si to myslela. Pani Ardézie mala Lukasa rada. Až na tie slová. Annie sa zazdalo, akoby počula svoju matku.
,,Annie, možno sa ti zdá, že veci sú jednoduché. Ale keď stretneš človeka, za ktorého sa oplatí bojovať, vtedy pochopíš, že pravé šťastie nie je v láske k prvému cudziemu človeku, ktorého stretneš." 
Ale Lukas nie je cudzí.

I have no ideaWhere stories live. Discover now