New moon / Nov - trochu inak

24. SPOJENIE

Sadli sme si na vyplavený koreň pri brehu mora a chvíľku sme na ňom mlčky sedeli. Na tom, na ktorom sme sedeli aj pred vyše rokom, keď som jej prezradil naše kmeňové tajomstvo. Na tom, kde sme sedávali kedysi. No Bella sa odrazu postavila a poodišla odo mňa trochu ďalej a ostala mi otočená chrbtom. Vyzerala, že nad niečím premýšľa.

Cítil som sa dobre. Ako by som sa aj mohol cítiť inak, keď som bol s ňou? Spomenul som si, ako som jej hovoril vtedy v aute, že mám strach, že sa na ňu raz nahnevám a v tom návale emócií sa premením a nechtiac jej ublížim. Dnes mi to prišla ako absolútne nemožná vec. Nedokázal som si predstaviť, že by akákoľvek časť môjho ja, či už vlčia alebo ľudská, mohla tomuto človeku ublížiť. Človeku, pre ktorého bije moje srdce. Bella bola jediná, ktorá dávala mojej existencii zmysel. Miloval som ju nadovšetko, nikdy, nikdy by som jej nedokázal ublížiť, akokoľvek by som sa prestal kontrolovať... Pripútanie sa o to určite postará.

Takmer ma fyzicky zabolelo, že bola odo mňa tak ďaleko. Musel som sa postaviť a ísť ju objať. Pristúpil som k nej zozadu a majetnícky som si ju k sebe privinul bez toho, aby som nad tým čo i len sekundu premýšľal. Na sekundu ma napadlo, že sa odtiahne. Občas to robila, ak mala pocit, že som prekročil čiaru. No ona si len povzdychla a oprela sa o mňa. Hladkala ma po ruke. Nemohol som sa neusmievať.

Na ruky, ktoré som mal prekrížené na jej bruchu, mi dopadla akási kvapka. Nevyzeralo, že začína pršať. Takže to musela byť... Plakala? Prečo? Ublížil som jej teraz svojim impulzívnym správaním? Musel som to vedieť.

Otočil som si ju pomaly k sebe a moje podozrenie sa potvrdilo. Po líci jej naozaj práve stiekla slza.

"Čo sa deje, Bella?" opýtal som sa jej. Asi som ju nemal takto objať, zozadu to bolo predsa len asi trochu intímnejšie... Čo som si, do šľaka, myslel?! „Ja som nemal..." začal som a chcel som sa odo nej odtiahnuť, dať jej priestor.

Ona sa na moje prekvapenie len usmiala a povedala mi takmer okamžite, ani som nestihol dopovedať svoju vetu. "Nič, Jake, už nič. Konečne je všetko v poriadku," a silno ma objala. Nerozumel som ničomu. Čo sa stalo? Čo ju trápilo? Aké myšlienky ju donútili vyroniť tú nezbednú slzu? A ako to, že je teda všetko v poriadku? Že sa usmieva? Ženské cítenie a prežívanie je naozaj komplikované. Zovrel som ju tuhšie do svojej náruče, akoby väčšia blízkosť umožnila mojej hlave lepšie rozumieť jej pocitom.

Premýšľal som, aké to je medzi nami komplikované. Alebo možno ani nie. Možno je všetko jasné. Ja ju milujem, a ona ma má rada len ako kamarát. Stále tu prekážala tá pijavica, Cullen! Preklínal som deň, kedy prišli do mesta!

Ako som sa nechal unášať pocitmi nenávisti k Edwardovi, Bella ma úplne vyviedla z rovnováhy, keď znenazdania potichučky zašepkala, "Ľúbim Ťa, Jake."

Čože? Ľúbi ma...? Naozaj to povedala? Naozaj som rozumel dobre?

Nie, sluch som mal v poriadku. Viac ako len v poriadku. Aj keď len šepkala, rozumel som jej jasne. Povedala mi, že ma ľúbi. Zatajil som dych. Pohladil som ju po chrbte a rukou som sa zamotal do jej jemných hladkých vlasov. Trošku som sa odtiahol, musel som jej vidieť do očí. Túžil som si v nich prečítať to, čo mi práve povedala.

Pohľad mala upretý na moju tvár, prezerala si ma, moje oči, potom skĺzla pohľadom na moje líca a napokon na moje pery... Tie sa pod jej pohľadom usmiali. Druhou rukou som ju pohladil po líci a po jej spodnej pere, bola hebká a teplá... Opatrne som si ju za pás pritiahol bližšie a odpovedal som, "Aj ja Ťa ľúbim, Bells, ani nevieš ako..." Nahol som sa k nej pomaličky, tak veľmi som ju túžil pobozkať. Zarazil som sa ale, nechcel som zneužiť jej zraniteľnosť, veď len pred chvíľou plakala, len teraz sa očividne kvôli niečomu trápila. Oprel som sa o jej čelo a predstavoval som si, aké by bolo nádherné pobozkať tieto pery. Pery dievčaťa, ktorá pre mňa znamenalo všetko. Ale čo ak to nemyslela tak, ako ja? Veď ľúbiť môžete aj priateľa, najlepšieho priateľa... A jej priateľstvo bolo úprimné, štedré. Čo ak to nie je tak, ako to vyzerá? Ako by som chcel, aby to bolo?