New moon / Nov - trochu inak

16. PARIS

Môj príbeh prerušuje kapitolu 16 a pokračuje svojou vlastnou cestou. Všetky skutočnosti, ktoré dovtedy uvidela Stephanie Mayerová som ponechala. Prikladám ešte trochu jej textu. Tučný text je pôvodný,obyčajný je už môj.

Enjoy.

***

„Zájdem po tvoj pickup a zoberiem ťa domov - mala by si tam byť, keď sa Charlie vráti."

„Máš pravdu."

Jakovi to netrvalo dlho. Burácanie motora môjho auta prerušilo ticho skôr, ako som čakala. Bez slova mi pomohol vstať z gauča a ruku nechal okolo mojich ramien, pretože som sa vonku na chladnom vzduchu hneď roztriasla. Bez pýtania si sadol za volant a potom si ma pritiahol bližšie k sebe, aby ma mohol pevnejšie objať. Zložila som si hlavu na jeho hruď.

„Ako sa dostaneš domov?" spýtala som sa.

„Nepôjdem domov. Ešte sme nechytili tú pijavicu, zabudla si?"

Znova ma striaslo, ale tentoraz vôbec nie od zimy.

Ďalej sme sa viezli potichu. Studený vzduch ma prebral. Úplne som sa zobudila a môj mozog opäť pracoval na plné obrátky.

Čo ak by som to skúsila? Čo by bolo správne?

Teraz by som si nedokázala svoj život bez Jaka predstaviť - prikrčila som sa už len pri tej predstave. Ak som chcela prežiť, bez neho to nešlo. No nechať veci tak, ako sú... Naozaj je to kruté, ako ma obvinil Mike?

Spomenula som si, ako som si priala, aby bol Jake môj brat. Teraz som si uvedomila, že som vlastne iba chcela mať naňho nejaký nárok. Keď ma takto držal, nepripadala som si ako jeho sestra. Bolo to príjemné - teplé, upokojujúce a známe. Bezpečné. Jacob je ako môj bezpečný prístav.

Môžem si uplatniť svoj nárok. Toľko je v mojej moci.

Viem, že mu musím povedať všetko. Iba tak to bude odo mňa čestné. Musím mu to správne vysvetlil, aby pochopil, že som sa ešte nezotavila, že je pre mňa príliš dobrý. Už vie, že som zničená, táto časť ho neprekvapí, ale musí aj vedieť, do akej miery. Budem sa mu musieť priznať, že som bláznivá - vysvetliť mu, že počujem hlasy. Musí vedieť o všetkom, kým sa rozhodne.

No aj keď som si pripustila tieto nevyhnutné skutočnosti, bolo mi jasné, že ma bude napriek tomu všetkému chcieť. Nezaváhal by ani na sekundu.

Budem sa do toho musieť úplne vložiť - oddať sa všetkým, čo zo mňa zostalo, každým jedným rozbitým kúskom. Inak by som nekonala čestne. Spravím to? Dokážem to? Bolo by veľmi zlé pokúsiť sa, aby bol Jake šťastný? Aj keď je láska, ktorú k nemu cítim, len slabou ozvenou toho, čo som bola schopná cítiť, aj keď je moje srdce stratené a smúti za svojim vrtkavým Rómeom, bolo by to také strašné?

Jacob zastavil pred našim domom a vypol motor, takže odrazu ostalo ticho. Ako to bolo už toľkokrát predtým, aj tentoraz bo s mojimi myšlienkami na jednej vlne.

Objal ma aj druhou rukou, pritisol si ma na prsia, pritlačil ma k sebe. Znova mi to bolo príjemné. Akoby som znova bola celá.

Myslela som si, že premýšľa nad Harrym, ale potom prehovoril ospravedlňujúcim tónom. „Prepáč, Bells, ja viem, že necítiš presne to, čo ja. Prisahám, že mi to nevadí. Som taký šťastný, že si v poriadku, až sa mi chce spievať. A to by nikto nechcel počuť," v uchu mi znel jeho hrdelný smiech.