Nothing//taekook texting

~forty-fourth~

Jeho správy som ignoroval zámerne. Po včerajšku som zmätený viac, než predtým. Nevyznám sa v ňom a to som mal pocit, že ma môže mať rád aj naozaj. Som len naivný hlupák.

.

Z pohodového posedávania na sedačke ma vytrhol zvuk oznámenia. Bolo mi jasné, že to je on. Nikto iný na mňa číslo nemá, teda aspoň o tom neviem.

Jungkook: Prepáč mi ten bozk, bola to stávka. Nechcel som ti tým ublížiť, aj keď myslím, že to bolo to najmenej, čo som ti kedy urobil. Nechcel som, aby ťa znova zmlátili, ale nemohol som im nijako zabrániť. Donútili k tomu aj mňa, dobrovoľne by som ti neublížil... Vydierali ma. Viem, že po tomto ma budeš už navždy nenávidieť, no buď si istý, že mi na tebe veľmi záleží...
Jungkook

Me: Ty ešte nachádzaš v sebe toľko odvahy, aby si mi po tom všetkom písal? Neskutočné. Daj mi už konečne pokoj.

Po tomto som si jeho číslo zablokoval. Môj super pocit z tohto činu zruinoval až ten zvuk, ktorý by som teraz radšej nepočul. Zvonček. To stál celú dobu pred dverami alebo sa sem teleportoval?

,,Tae otvor mi... Prosím." Čo nepochopil na tom, že mi má dať pokoj?

_____________
Annyeong *-*

 ^-^