Nothing//taekook texting

~twenty-third~

Druhý deň po tom, čo sme sa stretli, som nešiel do školy. Nebolo to kvôli tomu, že by som sa s ním nechcel stretnúť, no musel som ísť k lekárovi na prehliadku. Rodičia ma chceli najprv poslať naspäť na vyučovanie, ale potom sa rozhodli, že ma predsa len nechajú doma. Aspoň som mal čas na to, aby som si všetko v hlave utriedil. Wifi som mal od vtedy vypnutú, veď aj tak mi nikto iný, okrem neho nepíše. Celkom by ma aj zaujímalo, či sa mi potom ešte ozval. Heh, ale ako ho poznám, tak ma určite zaspamoval. Alebo sa tiež nahneval a už mi nenapísal. Možno mu chýbam. Možno sa o mňa bojí. Prečo nad tým vôbec rozmýšľam? Nejaký Jungkook mi predsa môže byť jedno.

Z môjho rozmýšľania ma vytrhol zvuk oznámenia. Počkať- veď wifi mám vypnutú a on moje číslo nemá. Prečo by mi niekto písal? U iných ľudí by to bolo pochopiteľné, ale nie u mňa. Mne nepíše nikto. A keď nikto, tak vážne nikto. A navyše ani neviem, kto má moje číslo. 

Neznáme číslo: Teš sa na zajtra do školy ;) 

Po prečítaní správy sa mi nahrnuli slzy do očí a rozklepali sa mi ruky. Netuším kto to je, no viem, že dobré to nebude.