Mágia času | harry potter

|6. kapitola| VYMÝŠĽANIE PLÁNU NA NÁJDENIE ČASOVRATU

Prechádzali spoločne preplnenými chodbami rokfortského hradu.

Harry, ktorému sa až do tejto chvíle podarilo ovládnuť ten divný pocit, že sa práve stretol s vlastným otcom, ku ktorému niekoľko rokov vzhliadal, a ktorý o ňom dnes počul prvýkrát, sa už nedokázal udržať a každú chvíľu pokukoval po Jamesovi.

Keď si ho teraz tak prezeral, len ťažko by našiel nejaké rovnaké rysy.

Všetci traja Záškodníci mali stále kúzlom zmenené podoby.

Ale akonáhle zbadal lesk v jeho očiach a lišiacký úsmev, už si ho ľahko dokázal spojiť s chlapcom z fotografií, ktoré mu kedysi Hagrid venoval.

***

,,Možno že by ste sa mali radšej posadiť k nám," navrhla nesmelo Hermiona.

Aj ona sa pokúšala vysporiadať s divným pocitom, že práve hovorí s ľuďmi mladšími, než je ona sama, ale ktorých poznala iba ako dospelích kúzelníkov.

,,Ahoj Harry!"

Okolo prešlo dievča s ohnivo červenými vlasmi, a v rýchlosti pobozkala Harryho.

,,Uvidíme sa večer tam, kde vždy," zašepkala mu ešte do ucha sprisahanecky tak, že to mohlo počuť len najbližšie okolie, čo boli momentálne Záškodníci, Ron a Hermiona.

Sirius uznanlivo pískol.

,,Páni. Kto bola tá kočka?" spýtal sa s krivým úsmevom.

,,Moja sestra," zavrčal Ron.

To však Tichošlapa neodradilo.

,,A zároveň moje dievča," doplnil Harry.

Tentoraz sa už Sirius zatváril síce sklamane, ale zato umiernene. James s Remusom sa rozosmiali.

,,Brzdi Tichošlap," varoval ho mladý vlkodlak a sadol si na koniec chrabromilského stola. Ostatní sa k nemu pridali a pustili sa nielen do jedla, ale aj do tlmeného, ​​zato však vážneho, rozhovoru.

,,Tak čo si nám chcel povedať, Harry? Ty niečo vieš?" spýtala sa okamžite Hermiona a nakláňala sa k svojmu kamarátovi tak blízko, že si skoro navlhčila končeky vlasov v tekvicovom džúse.

,,Pôvodne si hovoril niečo o Ufňukancovi a školskom treste," doplnil ju Sirius.

Hermiona sa pri Snapovej prezývke zatvárila pohoršene, Ron pobavene a Harry akoby sa nemohol rozhodnúť medzi týmito dvoma reakciami.

Namiesto toho sa radšej pustil do vysvetľovania.

,,V šiestom ročníku som dostal ako školský trest triediť staré záznamy o študentských prehrešeniach. A narazil som tam na veľa zmienok práve o vás. Jedna z nich mi ale utkvela presne v pamäti. Dostali ste školský trest za to, že ste na dva dni zmizli z Rokfortu a po návrate ste odmietali vysvetliť, kde ste boli. Stalo sa to jedenásteho decembra v čase, kedy si Sirius s mojím otcom, teda s Jamesom, mali odpykať nejaký iný školský trest. "

Remus prikývol.

,,Áno. Ten časovrat sme použili jedenásteho."

Ron sa trochu zamračil.

,,Chcete povedať, že toto všetko sa už stalo? Že už sme vám raz pomohli sa dostať späť do minulosti?"

,,Asi áno," pripustil Harry. ,,To je to, kam vtedy na dva dni zmizli. A nemohli to vysvetliť, pretože by im nikto neveril."

,,A čo sa stane, keď to nestihneme? Keď sa napríklad oneskoríme o deň, alebo o dva?" spýtal sa James.

Hermiona sa zahryzla do pery. ,,Na to radšej nechcem ani pomyslieť," pokrútila hlavou.

,,Ale no tak," chlácholil ju Tichošľap a upokojujúco jej položil dlaň na plece. ,,Veď dva dni zas až tak hrozivo budúcnosť predsa nezmenia. A mne sa tu páči. Čím dlhšie tu budeme, tým lepšie pre mňa," usmial sa a žmurkol na ňu.

Hermiona sa začervenala a on sa uškrnul.

Harry s Ronom len vyjavene hľadeli na práve odohrávajúce sa scénku, zatiaľ čo James s Remusom znudene prevrátila oči v stĺp.

,,A Hermiona je zase moje dievča," zavrčal po chvíli Ron otrávene.

,,Ups," zašeptal Sirius a okamžite stiahol svoju ruku späť.

Hermiona pokrútila hlavou, ako by sa prebrala z tranzu, ešte viac očervenela, takže sa nenápadne podobala prehadzovačke, a zpražila varovným pohľadom Harryho, ktorý teraz nemal ďaleko k výbuchu smiechu.

,,Práve aj tie dva dni by mohli urobiť neskutočný zmätok a všetko zmeniť. Nemôžeme to riskovať," vysvetlila dôraznejšie, ako mala pôvodne v úmysle.

,,Super. A kde chceš začať hľadať?" spýtal sa Ron.

,,V knižnici?" navrhla Hermiona okamžite.

,,Tú sme už dneska prehľadali viac ako dôkladne," zavrtel James hlavou.

,,Komnata najvyššej potreby?" skúsil to Remus.

,,Tá asi tiež nie," zamyslel sa Ron.

,,Čo napríklad niečo viac legendárneho charakteru? Skúsime nájsť Tajomnú komnatu. Trebárs to bude v nej." povedal pobavene Sirius.

Na jeho prekvapenie však Harry pokrútil hlavou a povedal: ,,Tam tiež nie. Nie je to tam kde schovať. Toho by sme si navyše všimli, keby tam bol časovrat," pokrútil rázne hlavou a až po chvíli si s úsmevom uvedomil, prečo na neho po jeho slovách Záškodníci tak divne pozerajú.

,,Potom vám to vysvetlím," mávol ledabolo rukou, pretože práve nemal najmenšiu chuť vysvetľovať svoje dobrodružstvo z druhého ročníka.

,,Tak inak," ujala sa slova opäť Hermiona. ,,Musíme na to ísť systematicky. Prehľadáme všetky miesta, ktoré sú s Záškodníkmi nejako spojené. Ak ste sa už totiž v minulosti dostali späť do svojej prítomnosti, museli ste k tomu použiť ten váš obracač a potom ho niekde schovať. Zrejme ste počítali s tým, že ho nájdeme, pretože v tej dobe sme ho už našli. Tak ste ho uložili na nejaké miesto, ktoré pre nás nebude zložité nájsť. Rozumiete?" spýtala sa.

,,Nie," ozvalo sa naraz päť hlasov.

Hermiona si povzdychla a potom len mávla rukou.

,,To je jedno. Jednoducho prehľadáme všetko, čo nás tu napadne. Škriekajúcu búdu, šatňu chrabromilského metlobalového družstva...jednoducho čokoľvek. Jasné?"

,,Teraz už hej," prikývol Harry. ,,Ale mali by sme si pohnúť. Pretože čas letí."