Her music saved me

Prekvapenie

  Prvého ročníka na strednej som sa dosť bála. Noví ľudia okolo mňa, nový kolektív a celkovo všetko bolo nové. Ja čo nie som veľmi zhovorčívý typ som sa naozaj obávala ako to bude. Vždy je pre mňa lepšie ak niekto začne prvý viesť konverzáciu, alebo ak niekto prvý pristúpi ku mne a začne sa so mnou baviť. Neviem prečo, jednoducho som taká, možno to mám takto dané zhora, alebo to mám vďaka ľuďom z minulosti, ktorí mi "dopomohli" k tomu aby som čo najmenej vyjadrovala svoj názor, pretože ten ich bol vždy lepší. Úprimne bola som aj dosť zvedavá na celú svoju triedu kto aký bude a podobne. A keď som konečne mala šancu vidieť ich bolo to naozaj zvláštne. Spolužiačky, teda väčšina z nich bola naozaj štíhlej postavy, vysoké podpätky, blond vlasy kabelka Chanel a veci podobného charakteru. Chodili pravidelne do solárka, posilky, na nechty. Tak som si v duchu povedala "hm, aha asi si budeme mať čo povedať." Keďže ja som rada, že si sama stíham každý týždeň nalakovať nechty do školy (pretože úprimne neznášam ak má niekto neupravené nechty) nie to ešte stíhať chodiť do solárka, na gélové nechty pri tréningoch, ktoré mám. Som naozaj rada, že mám ako taký čas na učenie. Najprv som si povedala, že nemôžem ľudí takto odcudzovať ani o nich nič neviem, nemôžem robiť to isté čo kedysi robili so mnou. Tak som sa teda rozhodla, že okej Bea nebudeš tu pozerať na to či má Chanel alebo Gucci kabelku. 

  Postupom času však prišlo na moje slová. Najprv sme sa začali spolu baviť, lenže potom milostivé prišli na to, že nie som z mesta, ale z dediny a to bolo prvým tŕňom v oku. To som ešte nejako prehliadla, ale neskôr reči typu, bože ty ako vyzeráš ma nie že trápili, ale už mi začinalo vadiť. Tak ako sorry, že nemám ocka, ktorý má Porche a dá mi päťdesiatku do ruky za každým keď na neho poklipkám tými predlženými mihalnicami so Swarovski kamienkom. Ďalej sa to samozrejme rozširovalo aj o iné veci. Nosím totiž aj strojček tak ma začali ohovárať aj kvôli strojčeku. (Do ktorého by si mimochodom oni určite dali takisto Swarovskeho kamienky, podotýkam). 

  Asi tak po dvoch mesiacoch som sa už toho podozvedala naozaj veľmi veľa. Možno som naozaj veľmi citlivá, ale myslela som, že na základnej škole to skončilo, ale mýlila som sa. Bola som sa tučnú, škaredú dedinčanku, ktorá nosí strojček a nemá zmysel pre módu. Ja som sa na začiatku naozaj snažila dobre výchádzať s každým, lenže potom aj tie osoby, ktoré som si myslela, že sú skutočnými priateľmi sa nechali zmanipulovať tými...ani už neviem ako ich nazvať. Bolo to už naozaj neznesiteľné keď ešte ani na strednej vám nedajú pokoj. Celé noci som poriadne nespala, plakala som, pretože som neskutočne veľa o sebe premýšľala. Premýšľala som, že čo by som mala na sebe naozaj zmeniť? Aby boli ONY so mnou spokojné? Miestami som už naozaj nemala sily. Prestala som sa maľovať, bolo mi naozaj všetko jedno, nemala som chuť do jedla, nič som poriadne nejedla. 

Raz, cez októbrový víkend som mala trochu voľna, odpadol mi totiž tréning. Nikto u nás nebol doma tak som si trochu sadla pred telku. Prepínala som a na žiadnom programe nič poriadne nešlo. Zrazu som zapla MTV a tam dávali akýsi dokument s názvom Demi Lovato: Stay Strong . Úprimne vôbec som nevedela, kto to dievča je, ale vzhľadom k tomu, že na iných kanáloch nič nešlo tak som sa rozhodla, že si to pozriem. To dievča išlo ako 18-ročné na liečenie?!?! Veď ja mám o rok a pol osemnásť.