Miluj ma navždy!

7.kapitola

Keď sa navečer vrátili, Patricia sa nevedela dočkať, kedy Alejandro ochutná plody jej práce. Dala do toho všetku lásku a verila, že si pochutí. K chlebu mali aj čerstvo nadojené mlieko. Postavila pred neho pohár so smotanou i mliekom a nedočkavo sa posadila vedľa neho. Deti sa neustále dožadovali jeho pozornosti, až jej to začínalo prekážať. Najviac ju popudilo, keď ho Avan nazval ockom. Bola pevne rozhodnutá pohovoriť si s Elizabeth.

„Čo dobré mi pripravila moja milovaná žienka?" obdaril milujúcim pohľadom svoju snúbenicu. Spokojne si odpil z mlieka, odkrojil si z chleba a ochutnal zo smotany.

„Fuj!" vyletelo z neho. „Teda, prepáč, ale... nie je to skysnuté?" zamračene pozrel na bielu masu. Patriciino srdce vynechalo niekoľko úderov.

„Skysnuté? To nemôže, veď som robila všetko presne podľa pokynov," privoňala si k hrnčeku. Skrivila malý noštek. Naozaj to akosi čudesne páchlo.

„Možno sa jej nepodarila, to sa stáva, keď nemá skúsenosti," ozvala sa Beth a vzala pokazenú smotanu.

„Urobila som ju tak, ako si mi kázala," trvala na svojom Patricia.

„Možno si niečo vynechala, alebo ti tam spadla smietka, to sa stáva, netráp sa. Máme predsa aj moju," položila pred Alejandra smotanu vyrobenú ňou a tvárou jej preletel úsmev. Nebolo pochýb, že jej bude dokonalá. A aj tak bolo. Alejandro sa zalizoval, pochvaľoval jej talent. „Neboj sa, naučíš sa to. Nič predsa nejde hneď na prvýkrát," upokojoval Patriciu, v ktorej sa búrila žlč. Prepaľovala Beth pohľadom, no tá si z toho nič nerobila. Pokojne nakŕmila obe deti a kde-tu sa oslnivo usmiala na Alejandra. Jeho snúbenica bojovala s túžbou vyškriabať jej na mieste oči. Zlá nálada ju neopustila ani po tom, čo Beth okúpala svoje deti, ktoré sa pýtali na Alejandra a uložila ich i seba k spánku. Patricia ležala na kúsku postele, obrátená tvárou k stene, s rukami prekríženými na prsiach a mračila sa. Do srdca sa jej vplížil strach. Strach, že ho stratí. Že pre neho nebude dostatočne dobrá. Začínala si uvedomovať, aké boli jej predstavy o láske naivné. Myslela si, že vášeň, túžba, hmlistá predstava o láske je všetko, no postupne si uvedomovala, že potrebné sú i rovnaké hodnoty a zážitky. Hoci ho dokázala kedykoľvek vzrušiť a nosila pod srdcom jeho dieťa, v budúcnosti to stačiť nebude. Útekom sa predsa zriekla prepychu, služobníctva. Bude žiť jednoducho a zrejme v chudobe. Ako uživí svoju rodinu? Ako im dokáže navariť, ušiť, oprať, keď jej hebké ruky nepoznajú drsnú prácu? Milovanie nie je všetko... Bude pri nej nešťastný.

Po líci jej stiekla slza. Tlak v hrudi nepoľavoval. Obávala sa, že sa rúti do záhuby. Opustí ju. Ju i dieťa. Nikdy sa už nevydá. Kto by ju chcel s dieťaťom?

Nie, zotrela si slzy z líc, nevzdá sa. Nesmie o Alejandrovi pochybovať. Nedal jej doteraz jediný dôvod. Musí mu veriť. Neustále jej dokazuje, ako ju miluje.

Začula poodchýlenie dverí. Krátko na to vkĺzol pod prikrývku, ešte s mokrými vlasmi a pritúlil sa k nej. Pocítila jeho narastajúce vzrušenie.

„Prečo si neprišla za mnou k rieke?" zašepkal jej do ucha, blúdiac chladnými dlaňami po jej tele. „Čakal som ťa."

„Bola som unavená," odvetila, nereagujúc. Dnes nechcela, aby sa spolu milovali. Túžila po tom, aby jej povedal, že ju bude ľúbiť vždy, aj napriek jej chybám, napriek všetkým nedostatkom, ktoré medzi nimi vytvárali hlbokú priepasť. Aby ju pevne objal a šepkal upokojujúce slovíčka.

„Drahá, čo sa s tebou deje?" obrátil ju k sebe. V očiach mal toľko nehy, až sa Patricia rozplakala. „No tak, prosím, neplač, urobil som niečo ja?" spýtal sa vystrašene, utierajúc jej slzy z líc.