ON HIATUS
ANGELIC.
/ænˈdʒel.ɪk\
In which angel is falling for the bad guy.
Rosemarie je neobyčajné dievča, žijúce v úplne obyčajnom svete. No keď príde list, ktorý odhalí jedno z mnoha tajomstiev, celý jej svet sa zmení. Už nič nebud...
______________________________ " We're all draw to what's beautiful and broken."
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
______________________________
Evangeline to už prestávalo baviť. Mohla sa snažiť koľko chcela, no mágiu pred svojou dcérou nemohla dlho utajovať, veď z Rosemarie mágia priam vyžarovala! Tie roky, ktoré sa ju snažila skrývať, ubiehali tak rýchlo.
Sedela na chladnom linoleu a rukou prechádzala po mahagónovej hracej skrinke. To čo sa vo vnútri ukrývalo mohlo úplne zmariť celé tie roky snahy. Tajomstvá, mala ich tak veľa! Nadvihla veko a miestnosťou sa ozvala jemná melódia, ktorá prinášala spomienky na zločiny ktoré si nikdy neodpustí. Také by to bolo krásne, vrátiť čas, a zmazať históriu!
"Mamička, si tam?" Jemný hlások malej Rosemarie prenikol cez kľúčovú dierku. Och aká bola jej dcérka krehká, bála sa že ju pravda roztriešti ako váza ktorá sa stretne s podlahou. Musela ju chrániť a preto Evangeline neodpovedala na otázku svojej dcéry, rýchlo zatvorila krabičku a upokojila sa keď hudba prestala hrať. Keby tu len bol jej manžel! Pomohol by jej zabudnúť na všetky tie roky zúfalstva. Vytiahla spod matraca svoj prútik, chladné tmavé drevo s tvarovanou rukoväťou ju ťažilo v ruke, poklopkala ním po povrchu jednej z lazúrových kachličiek ktoré obkolesovali mosaznú manželskú posteľ. Druhá z ľava, piata od spodu. Štvorec zmyzol a odhalil malý priestor ktorý tak dobre ukrýval. Následne tam bolo pochované jej dlhodobé tajomstvo. Takto bude v bezpečí, ubezpečovala sa v duchu. Takto svoju krehký smejúci sa poklad uchráni.
➿
Rosemarie, teraz desaťročná, sedela medzi konármi starej vŕby a plakala. Už sa nepokúšala skrývať slzy, nebolo to platné. Bola taká slabá, taká krehká.
V škole jej robili zo života peklo. Učitelia sa na ňu pozerali cez prižmúrené oči a zaobchádzali s ňou akoby bola had ktorý pľuje jed. Keby vedela že sa jej báli.
Deti vraveli že je posadnutá tým najpekelnejším stvorením a následne to tárali doma rodičom. Uverili tomu, no opak bol pravdou.
Dnes jej spolužiačky sypali soľ do rany, vyhľadali ako vyhnať diabla a skúšali to keď vedeli že je nablízku. Neovládla sa, a zrazu okná v celej triede vybuchli a poranili ostatných študentov. Rosemarie ako jediná vyviazla bez škrabnutia. Učiteľka okamžite volala jej matke a tá z toho zase spravila cirkus. Čo sa to s ňou deje? Keď sa spýtala mami, nahovárala jej že vždy je nejaké logické vysvetlenie. No na tomto Rosie nevidela nič logické a to ju trápilo. Chcela spĺňať kritériá. Už vtedy mala vedieť akú bolesť jej to spôsobí. Zotrela si slzy a pokrutila hlavou. Všetko by dala za normálny život. Všetko, aj to čo nemala.
Zoskočila zo svojho bezpečného úkrytu a ľahko dopadla na suché lístie, až to zašušťalo. Vybrala sa chodníkom z jednofarebnej žuly, zarastenej púpavou, smerom k miestu ktoré volá domov. Na rohoške s nápisom vstúpte, ležal biely zapečatený list. Chitila ho do malej dlane a začala skúmanie. Žiarivým atramentom tam stálo Slečna Rosemarie Roughwaters, Skrytá ulička 63, Londín. Dostala svoj prvý list, aj keď nevedela odkiaľ. Nemala kamarátov a účty chodili na meno jej mamky. Na tváry sa jej uvelebil úsmev sa a s listom v ruke vošla dovnútra. No na chodbe sa zrazila s Evangeline, a tá jej rázne list zobrala. "Prisiel mi list, Rosemarie?" Spýtala sa keď očami skenovala úzke písmo. No keď zrenice zazreli voskový erb ktorým bola zapečatená druhá strana, úsmev na jej na tváry zamrzol. ,,Musíme sa porozprávať, zlatko." Povedala vystrašene a zatriasla sa jej spodná pera. Rose poslúchla a skackala za mamou do kuchyne.
