I Want You [5sos]

Vitaj doma Tessa

Zdrhla som, zbabelo som zdrhla. Bolo to nevhodné, hlavne kvôli Maxovi a Becky, no nezvládla som to. Nebolo to za mnou, síce som to vedela, no snažila som sa to popierať. Teraz sa však môj obranný múr zrútil a ja som bola späť na dne. Znova vďaka nemu. Už bolo toho na mňa priveľa. Nečakala som, že sa všetko tak strašne pokazí, keď sa vráti.

"Tessa?" Ozvalo sa klopanie na dvere a Lukeov hlas. Nemala som náladu, jediné čo som dokázala bolo hádzať veci do krabíc a zvnútra sa zožierať. Ešte pred dvomi hodinami som dúfala, že sa nebudem musieť odsťahovať, nechcelo sa mi, no teraz túžim vypadnúť.

"Zatvorené!" Skríkla som. Počula som ako si povzdychol. Nemohol za to, no trápilo ho to. Nechcela som to, jediný, kto by sa mal trápiť je ten hajzel, no zdá sa, že práve on je najšťastnejší.

"Viem, že je to ťažké, no mala by si sa vrátiť." Stisol kľučku a vošiel dnu. Záporne som pokrútila hlavou. Nie, nevrátim sa. "Kvôli Maxovi a jeho sestre, nevšímaj si toho idiota." Ani netuší, ako ma to zožiera, no to proste nejde. Bože, čo som to za človeka. "Tess, počúvaj ma." Prišiel až ku mne a položil mi ruku na rameno. "Chápem, že ti zlomil srdce, no musíš sa cez to dostať a hlavne mu neukazuj, ako ťa to ničí." Zašepkal a objal ma. V ten moment som sa rozplakala ešte viac. 

Musím sa pozbierať. Odtlačila som od seba Luka a utrela si slzy. "Za chvíľu za vami prídem." Usmiala som sa, no obaja sme vedeli, že to bolo falošné. Len prikývol a stratil sa z izby. Okamžite som prebehla do kúpelne. Vyzerala som katastrofálne, no nemala som čas. Opláchla som si uslzenú tvár a na moje veľké prekvapenie, moje oči neboli vôbec opuchnuté, len trošičku začervenané. Vrátila som sa späť.

Zvládla som to, hra na silnú ženu mi tentokrát išla celkom dobre. Max s Becky sa vyparili a síce Max vedel, že sa niečo deje, no nechal to tak. Becky sa celý čas vešala na Mikea a ten si to užíval, no aspoň, že deti má rad, keď ženy považuje len za obyčajné štetky. Taktiež sa vyparil aj on hneď ako mohol. Dobre pre mňa. Cal s Ashom tu ešte na chvíľu ostali, no to bol už Lukeov problém, ja som sa znova zašila do izby a hádzala veci do krabíc. 

Zajtra tu budem posledný deň.  Zbohom moja teraz už vyrabovaná detská izba. Zbohom vždy plná chladnička. Zbohom stará Tessa, nastáva nová éra, éra oslobodenia. Žiaden Mike, žiadne zlomené srdce, len ja a Adam. No a pravdepodobne ešte jeho nový objav. Viem, že to nebude také jednoduché, no aspoň si to môžem nahovárať.

Nedeľa vlastne ani nebola nedeľou, prespala som polovicu dňa, keďže som sa balila neskoro do noci a potom som zaspala uprostred izby na koberci, medzi všetkým tým neporiadkom. Nastala oficiálne posledná večera, rodinné historky, pretože rodičom sa to zdalo vhodné a nejaké vety typu Nezabudni prať alebo Používaj ochranu, čo ma naozaj dostalo. Zbehlo to naozaj rýchlo.

Pondelkové ráno, ach tie pondelkové rána. Pred domom už čakali sťahováci, hoci ani neboli potrebný, no boli tu. Naložili tých pár krabíc do obrovského auta a odišli. Ja som nasadla k Lukeovi, keďže mama s otcom boli v práci a on bol jediný, kto mal čas. Nie, stále nemám auto, no už by bolo na čase. Odviezol ma do centra, kde sme si našli s Adamom byt. Sťahováci tam dorazili niekoľko minút pred nami a už sa bavili s Adamom, kam majú dať moje veci.

"Moja malá sestrička, sa osamostatní skôr než ja." Zasmial sa a odprevadil ma až pred blok. Bývali sme na dvanástom poschodí, síce som chcela byt úplne na vrchu, no ani odtiaľ nebol zlý výhľad. Luke sa zadíval hore a ja tiež. 

"Vieš, keď nie si bohatá hviezda, nemáš veľmi na výber medzi tým kde bývaš." Zasmiala som sa, na čo ma štuchol do pleca. Vrátila som mu to a potom sme tam chvíľu nemo stáli. Hľadel na mňa, akoby mi chcel niečo povedať, no keď sa na to chystal rozmyslel si to.

"Ale no ták, vieš, že som tvoja sestra. Mne to môžeš povedať." Zaškerila som sa. Prikývol no stále sa neozýval. Prekrútila som očami. "Dobre ako chceš." Zahrala som urazenú. No maximálne som ho tým tak akurát rozosmiala. 

"Ja len, že ťa mám rád." Dostal zo seba. Pochybovačne som si ho prezrela. Vedela som, že toto mi nechcel povedať, no nerýpala som sa v tom. Ak to bude chcieť povedať, tak to povie. Objala som ho a rozlúčila sa.

"A ja ťa mám rada." Zakričala som mu, keď som si od sťahovákov prebrala poslednú krabicu. Nebola ani veľká, ani ťažká, takže nebolo potrebné, aby sa s ňou ťahali hore. Zaplatila som im a vošla do budovy. Síce som tu už bola, no stále mi to pripadalo úžasné. Konečne som sama a voľná. 

Krabicu som položila do výťahu a stisla som dvanástku. Dvere sa zavreli a ja som bola tam kde som chcela. Bola som doma a mohla som si robiť čo som chcela. Výťah cinkol a dvere sa otvorili. Ocitla som sa rovno oproti svojmu novému bytu. Na každom poschodí bol len jeden obrovský byt, to bola výhoda a presne preto som si ho hneď obľúbila. No nevýhody mal tiež, ako napríklad len jednu kúpeľňu. To bola jedná z vecí čo nás odrádzala, no potom tu bol ten nádherný výhľad a ja som sa zamilovala. Úprimne, Adamovi to bolo jedno, hlavne, že je preč od rodičov.

Vzala som krabicu a vošla do bytu."Tessík! Dnes večer je kolaudačná párty!" Zvolal Adam, keď okolo mňa prebehoval s mobilom. Stuhla som, dúfam, že si robí srandu.

"Nemohol si mi to povedať skôr?" Skríkla som. Pribehol späť, odložil mobil a milo sa na mňa usmial.

"Vieš, už ťa poznám. Ak by som ti to povedal, zamietla by si to." A mal pravdu, naozaj by som to zamietla. "No teraz na poslednú chvíľu, keď som už všetko vybavil a pozval všetkých, pochybujem, že by sa ti chcelo vysvetľovať im, že sa to ruší." Ach, ten blbec, raz ho zabijem. Kývla som a spratala som sa do svojej o niečo, dobre o dosť väčšej izby. Mala som tu len posteľ, jednu skriňu a písací stôl. Krabicu som položila na zem a skočila do mäkkej postele. 

"Samozrejme si pozvaná aj ty!" Vbehol do izby Adam a hneď  aj vypadol. Vankúš, ktorý som po ňom hodila, nestihol ani dopadnúť na zem. Bol naozaj rýchli. Povzdychla som si. "Vitaj doma Tessa."

Pauze je koniec a ja som späť. Dúfam, že sa vám táto návratová časť páčila aspoň trochu a ak nie tak dúfam, že sa to zlepší. Koncertu je koniec, Tessa je v novom byte aj s Adamom, no a Mike, ten je stále rovnaký, zatiaľ. 

Teraz by už časti mali vychádzať častejšie a neplánujem žiadnu dlhodobú pauzu, takže sa môžete tešiť a ja sa teším tiež, lebo zatiaľ ani sama neviem ako to dopadne, hoci ma už niečo napadá.

Vaša Cas