Zrušený koncert

267 28 14
                                    


Zvuk zvončeka. Do pekla, čo to má byť? „Ja otvorím!" Skríkol Luke a prebehol okolo mňa. Sakra, čo sa to tu deje. Pretrela som si unavené oči a obzrela sa okolo. Zjavne som zaspala na gauči a ešte k tomu boli tri hodiny popoludní. Tak to som bola asi riadne unavená. Počkať tri? To znamená, že... A do riti! To zvonili Max a Becky. Presne o tretej, fíha tí sú ale dochvíľni.

„Tess máš návštevu!" Zrúkol Luke, našťastie ešte stále z predsiene. Tak trošku som začala panikáriť, vyzerám ako mátoha a ešte k tomu som im zabudla povedať, že sa to zrušilo. Ja som tak sprostá do pekla. Očami som prebehla nejakú únikovú cestu a potom som začala improvizovať.

„Za chvíľu prídem." Pozbierala som sa na nohy a zbabelo zdrhla do izby. Dobre, možno nie až tak zbabelo, len nechcem aby sa zľakli, keď ma uvidia. Zo skrine som vytiahla prvé čo som našla a zamierila som si to do kúpelne. Po ceste som zo seba zhadzovala veci a snažila sa obliecť. Zabuchla som dvere, pustila vodu, vzala kefku a pustila sa do práce. Určite by som vyzerala komicky ak by ma niekto videl, no to bolo jedno, hlavne, že som sa dokázala upraviť v priebehu pár minút. Aj tak výsledok nevyzeral na nejakú hollywoodsku hviezdu. A teraz už len vymyslieť ako im to povedať. Asi bude najlepšie, povedať pravdu. Nadýchla som sa a vyšla von. Na chodbe sa povaľovalo moje oblečenie, no to mi bolo teraz ukradnuté.

Zišla som dole, do obývačky no na moje prekvapenie tam nikto nebol. „Luke!" Skríkla som, no nikto sa neozval. Sakra kam zmizli? Prvým miestom, ktoré som prehľadala, bola kuchyňa, no po nikom ani stopy. Už som chcela ísť na záhradu, ale zvuk Ashových bicích ma zachránil pred prehrabávaním celého pozemku. Zvrtla som sa na päte a utekala tam.

„Už som si myslel, že neprídeš." Zavtipkoval Cal, ktorý stál najbližšie k dverám. Šťuchla som do neho a pokračovala až k pohovke, na ktorej sedel Max. Becky som tam nevidela. A áno, je to síce garáž, kde by mali parkovať autá ako u normálnych ľudí. Braško si to tu však prerobil na skúšobnú miestnosť pre kapelu. Je to dokonca aj zvukotesné, teda v rámci možností, ak ide o Ashove bicie.

„Ahoj." Zdvihol sa na nohy. Jemne som zaspätkovala, lebo som nevedela či ma chce objať, alebo len normálne pozdraviť. Úprimne to podľa mňa nevedel ani on. Radšej som mu len venovala úsmev a sadla si, aby som ako tak zachránila túto trápnu chvíľu.

„Kde máš sestru?" Spýtala som sa, no zbytočne. Než som to dopovedala všimla som si ju, ako sedí pri Mikeovi. Malo mi to hneď dôjsť. Avšak po prvé, nečakala som, že sem dôjde, keď to zrušil, ale zjavne ma v hlave zmätok a za druhé tienil mi Luke, ktorý stál blízko nich.

„Už si si ju asi všimla." Zasmial sa a tiež si sadol. „Naozaj ti ďakujem, ani nevieš, akú si jej urobila radosť, pomaly ani nespala z toľkého šťasti." Uchechtol sa a ja s ním. Bola som rada, že som to mohla spraviť, pretože to on bol ten čo mi pomohol a toto bola maličkosť, aj keď mi spôsobila problémy.

„Tak čo? Začneme?" Ozval sa Mike. Otočila som sa na neho, neprekvapilo ma, že si ma vôbec nevšímal. Hľadel na Becky, ktorá horlivo prikyvovala, až jej takmer odletela hlava. Teraz zveličujem ale vážne to tak vyzeralo. „Tak si bež sadnúť k bratovi." Pozrel sa úplne bezvýrazne naším smerom.

„Ešte stále nechápem, čo na ňom vidí, veď vyzerá tak, tak..."

„Chladne." Doplnila som za neho a on len prikývol. Ďalej sme už nepokračovali, pretože k nám prišla Becky.

„Ahoj Tessa, ja som Becky." Natiahla ku mne ruku. S úsmevom som jej ňou potriasla. Bola taká zlatá. „Si ešte krajšia ako na fotkách." Vycerila na mňa zuby. Zaskočene som na ňu pozrela. Ja čo som si ráno ani nestihla poriadne umyť zuby?

„Ale netáraj." Zaškerila som sa a posunula, aby som jej uvoľnila miesto, čo sa neskôr ukázalo ako zbytočné, pretože už v polovici prvej pesničky stála na nohách a spievala ako o život. Vyzeralo to celkom komicky, no musím uznať, že hlas mala naozaj dobrý. Ja takto spievať už dávno predávam štvrtý album a zarábam milióny s vlastnou vilou na Jamajke a tuctami sexi sluhov. Avšak môj spev je maximálne vhodný tak do sprchy.

„Neklamala." Povedal Max dosť na hlas aby som ho počula. Nechápavo som na neho pozrela. O čom to hovorí, kto neklamal. „Becky, naozaj si krásna." Usmial sa a ďalej už hľadel na chalanov. Vytreštila som oči, naozaj to povedal? Ja a krásna? Klamala by som ak by som povedala, že mi to nezalichotilo. Jemne podfarbená červeňou som radšej tiež svoj pohľad venovala chalanom.

Užívali si to. Všetci štyria. Dokonca aj ten, ktorý tu nechcel byť. Tak toto by som mu hneď vytkla, keby som sa s ním mala chuť rozprávať. Vyzeralo to ako za starých čias, keď jediné miesto, kde mohli hrať bolo tu a ja som bola ich jediná fanúšička.

„Tak tu asi dnes skončíme." Zahlásil spotený Cal. Nečakal však, že to tak nebude. Becky bola totiž dosť múdra na to aby začala kričať ešte a tak dostala jednu jedinú poslednú pesničku na želanie.

„Čo to bude kráska?" Žmurkol na ňu Mike a ja som videla ako takmer roztala a tiež som videla ako Max prekrútil očami. Urobila by som to isté, keby som nebola príliš zvedavá na to ako bude ďalej reagovať tá malá. V duchu som sa pripravovala na to, že začne pišťať avšak úplne s kľudom prehovorila.

„Chcem Jet black heart pre Tessu, za to že ma sem dnes dostala." Zapišťala a sadla si na zem. Všetci sme ostali zaskočne hľadieť jeden na druhého. Nikto zjavne nečakal, že povie niečo také. Najviac ma však vydesil Mikeov pohľad, akoby chcel hodiť gitaru o zem a odkráčať. Netušila som, že ma až tak nenávidí a pri tom som nebola ja tá, ktorá za to všetko môže.

„Tak dobre." Prehovoril nakoniec a tiež sa posadil. Chalani nepovedali ani slovo a začali hrať.

Jeho hlas a rozliehal miestnosťou, no jediný, kto vnímal silu tej pesničky sme boli ja a on. Neviem, čo sa dialo okolo, pretože som od neho nemohla odtrhnúť zrak. Spieval ako o život, akoby to bolo to posledné čo spraví pred smrťou. Na okolo akoby vládol úplný pokoj a všetko bolo tak ako má. A potom bol zrazu koniec.

Viem, že táto časť nie je ani pred Vianocami a ani na vianoce a ani žiaden špeciál. Ospravedlňujem sa všetkým ktorých som sklamala, a upozorňujem vás radšej dopredu v týchto veciach mi asi nemôžete veriť. 

Ale ide nový rok a ja by som vám chcela popriať všetko dobré a nepite prosím, alkohol ničí mozgové bunky. Toť vše k tejto téme asi a ideme ďalej.

V neposlednom rade by som vám chcela povedať, že táto úžasná osoba jarka31 so mnou robila rozhovor, takže šup šup prečítať koho zaujíma niečo o mne a popri tom by ste mohli mrknúť na jej príbehy. Nieeee, toto vôbeeeeec nie je reklamaaa (sarkazmus). 

A nakoniec niečo smutné, teda aspoň pre mňa, neviem ako pre vás. Toto moje dielko, nie je také aké som čakala, že bude. Teraz nehovorím o vote a komentároch, ale o mojom písaní. Nečakala som, že ma to akosi prestane brať. Tess a Mike sú stále moja láska, ale tento príbeh už nemá to čo treba. A tak vás prosím, aby ste sa vyjadrili v komentároch, či ho mám stiahnuť, alebo ho len pozastaviť, pretože jedno urobím určite. 

A ešte jedna vec. To neznamená, že nebudem vydávať nové príbehy. Jeden začnem hneď len už to nebude fanfiction. Ale ako  niekto náhodou chce môže sa mrknúť.

Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila.

Cas

I Want You [5sos]Where stories live. Discover now