Kráľovná Snov

Zoznámenie

Ešte pred chvíľkou som chodila na základnú školu a bola som deviatačka,  ale približne pred jednou hodinou sa skončil školský rok. Po odovzdaní vysvedčenia a povzbudenia do nasledujúcej etapy života, som sa pobrala domov. Ďalej si pametám už len že som si v škole zabudla mobil a vracala sa poň.
Potom si vybavujem len tmu.

Práve som sa prebrala v nejakej zvláštnej miestnosti bez okien. Je tu strašný zápach. Všimla som si, že niekto pravdepodobne očakával že sa zobudím, kedže ma vedľa postele čakal ten najhnusnejší hrachový prívarok aký som kedy jedla. Nakoniec som ho ale do seba napchala lebo som bola hladná ako keby som nejedla aspoň týždeň. Už som pomaly začala hysterizovať, keď sa otvorili dvere, ktoré vyzerali dosť ťažko. Mali asi 10 zámok a okienko. Keď som bola mladšia tak som si podobne predstavovala dvere na väzení.

Do izby vošiel asi ten najkrajší chlapec akého som kedy videla. Ale nebol to ten barbinovský typ ktorý už vystiedal celé mesto a ešte stále má s kým chodiť. Nie, nemal na tvári ten arogantný výraz ktorý sa teraz tak nosí. Mal čierne kučeravé krátke vlasy, nádherné modré oči, vyšportovanú postavu, pehy a milý výraz na tváry. Pozrel sa na mňa a prisadol si na moju posteľ. Asi som zabudla zavrieť ústa, lebo sa ma spýtal:

"To vyzerám až tak zle keď na mňa tak pozeráš?"

"Nie, prepáč." rýchlo som odpovedala ale musela som sa červenať, kedže sa moja návšteva usmiala.

"To je v pohode, ale ešte som sa nepredstavil. Teší ma Lili. Ja som Tom."

"Ako to, že vieš moje meno?" spýtala som sa celá prekvapená.

"Tu ho pozná asi každý ale nie som si istý či som ja ten, ktorý by ti to mal povedať."

"Čo to je? Prečo tu vôbec som? Ako som sa sem dostala? Kde som? Mám hrozne veľa otázok a ty si mi ešte nič nepovedal!" vychŕlila som na neho.

"Pokoj, pokoj. Všetko ti vysvetlím ale najprv ťa budem musieť odviesť ku môjmu pánovi."

"Pánovi!? Akému pánovi? Chcem ísť domov! Mňa nikam nedostaneš!" začala som sa triasť a úplne hystericky plakať (čo sa mi veľmi často nestávalo). Tom pribehol ku mne a zovrel ma v upokojujúcom objatí.

"Len neplač prosím ťa. Neboj sa, všetko sa dozvieš len budeš musieť chvíľu vydržať." trochu ma odtiahol a donútil ma pozrieť sa mu do očí. "Zvládneš to?"

"Myslím že áno." odpovedala som mu a začala som sa upokojovať.

"Ok, tak poď za mnou."

Otočil sa a vypochodoval z izby. Chvílu som tam stála a rozmýšľala či ho mám nasledovať, ale nakoniec som vykročila a dobehla ho. Najprv som sa snažila zapamätať si cestu, ale Tom išiel veľmi rýchlo a chodieb bolo veľa. Keď konečne zastal, tak sme stáli pred nádhernými dvermi ktoré boli pokreslené rôznymi ornamentmi. Tom ich otvoril a vošiel dnu. Keď som vstúpila do miestnosti, zostala som stáť ako obarená.

Bola nádherná. Na druhom konci sa nachádzal trón, ktorý bol vyrezaný do dreva a vlastne, všetko bolo z dreva. Steny strop aj nábytok. Do stien aj aj do stropu boli vyrezané nejaké obrazce, ale keď som sa lepšie zadívala na strop, tak som uvidela 5 erbov. Asi to bude nejaká šľachta. Keď som toľko opisovala, zabudla som povedať, že každá jedna  priehlbinka, či v strope, či na stenách bola zlatá. Viem vám to možno príde ako obyčajný stedoveký interiér (nie že by som bola nejaká fanúšička architektúri), ale pôsobilo to inak, keď ste to videli v priamom prenose a nie ako výstavu.

"Páči sa ti to tu?" spýtal sa nejaký muž z druhého konca miestnosti.

"Áno, myslím že áno." takmer som sa zakoktala.

"Asi si zvedavá, čo tu robíš." povedal záhadne.

"Tak to vôbec netuším a rada by som sa to dozvedela."

"Ale najprv si sadni. Neviem či by ťa neboleli nohy dokým ti to budem rozprávať."

"Ako poviete." odpovedala som a išla som si sadnúť na gauč.

"Taaaak ako ti to povedať... Si kráľovná snov..."

Dúfam že sa tento príbeh bude páčiť. Písať ešte len začínam, takže mám celkom strach😓. Ale veď to nie je až také zlé či?😃😜😙