Mountain Girl [POZASTAVENÉ]

3. kapitola

,,Dobré ráno žiaci, sadnite si. Som vaša nová triedna učiteľka, a budem vás učiť základné predmety, čiže nemčinu, matematiku, zemepis a biológiu. A teraz, každý mi povedzte niečo o sebe." Nová učiteľka sa postaví pred tabuľu a vyvoláva postupne všetkých žiakov. Príde mi sympatická, no nechcem aby mi otázkami zasahovala do života. Naštastie vyvolá Sofiu.
,,Volám sa Sofia Swenstonová a bývam vo vedľajšej dedine s mojou sestrou" kývne smerom ku mne,
,,bratom, otcom, a starkou." Učiteľka najprv váha čo povedať, no potom sa opýta:
,,A mama s vami nebýva?" Sofii sa tvár zafarbí na červeno, a do očí jej vyhŕknu slzy. Neodpovedá, iba pozerá do lavice. Je mi jej ľúto, tiež mám slzy na krajíčku. V triede je ticho. Učiteľka zrejme nie je z našej dediny, inak by Sofii takúto otázku nepoložila. Každý vedel, že naša mama zomrela potom ako som sa narodila.
Christiann naštastie priskočí k učiteľke a niečo jej zašepká. Keď jej to povie, zatvári sa súcitne, a vyzerá to tak že sa tiež čochvíľa rozplače. Podíde k Sofii a nežne jej položí ruku na rameno. Dačo je pošepká a Sofia iba jemne prikívne. Potom pozrie učiteľka na mňa a potom kupodivu aj na na chlapca pred tabuľou. Stále má sklonenú hlavu a nič nerozpráva.
Po niekoľkých minútach už nie je napätie v triede také silné, a učiteľka sa vráti späť pred tabuľu.
,,Vanessa, a ty nám chceš povedať niečo o sebe?" opýtala sa miernym tónom. Jemne prikývnem, a prekvapí ma, že už vie ako sa volám.
,,Volám sa Vanessa Swenstonová a mám 15 rokov. Bývam..." V tejto časti už nevládzem rozprávať. Učiteľka iba prikývne a naznačí mi, že si môžem sadnúť.
,,Máš nejaké záľuby, niečo čo rada robíš?" opýta sa zrejme so zámienkou, že s touto otázkou už nič nepokazí. Neisto sa usmejem, ale odpoviem.
,,Rada sa starám o kone, kedysi som aj jazdila." Poslednú informáciu oľutujem, zase bude vyzvedať. Učiteľka len zdvihne obočie, no opýta sa ma na niečo iné.
,,Máš aj vlastného koňa, alebo sa len staráš o kone iných?" Prekvapí ma, že sa pýta práve na toto, no zo slušnosti odpoviem.
,,Mám jedného Clydesdaleského valacha, volá sa Lord." Chlapec pred tabuľou zrazu prudko zdvihne hlavu a zarazene na mňa pozerá. V jeho očiach vydím strach, no zároveň otázky. Učiteľka si zdá sa nič nevšimla, iba prikývne a naznačí mi že si môžem sadnúť. Vydýchnem si, a až teraz si uvedomím že som sa po celý čas triasla.
Keď sa popýta aj ostatných žiakov, postaví sa vedľa toho nového, a osloví ho.
,,Tak, a nie som jediná, ktorá medzi vás v tento rok zavítala ako nová. Predstavujem vám vašeho nového spolužiaka Toma. Tom, chceš nám povedať niečo o sebe?" Tom iba neisto prikývne.
,,Ja... Volám sa Tom Harrison. Pred mesiacom som sa prisťahoval k môjmu otcovi a tete, ktorí bývajú vo vedľajšej dedinke. Prisťahovali sme sa z Hamburgu." Učiteľka sa opýta či chce ešte niečo povedať, no on iba pokrúti hlavou.
,,Tak si choď sadnúť do prvej lavice k Samovi, aj tak vás zajtra rozsadím." Až teraz si uvedomím, že Christiann na Toma po celý čas divne zazerá. Nechápavo sa na neho pozriem, no on sa teraz tvári že si pozerá učebnice ktoré nám teraz rozdala učiteľka. Zarazene pozriem najprv na Christianna, potom na Toma a nakoniec dozadu na Sofiu. Stále má oči červené od plaču a vlasy jej lietajú kade tade. Smutne na mňa pozrie, a keď sa nám stretnú pohľady, obe sklopíme oči. Uvedomím si, že ju ľúbim najviac na svete. Je moja dvojička, stačí jej aby sa na mňa pozrela a hneď vie na čo myslím. Sofia je jediné čo mi ostalo, neustále mi pripomína mamu. Mám chuť ju obiať, no teraz cez hodinu to asi nebude najvhodnejše. Hlavne by som musela prejsť cez pol triedy. Tak sa na ňu iba usmejem, a začnem si prezerať učebnice. Keď ma v nich nič nezaujme, začnem premýšľať aké to teraz bude s novou učiteľkou. Minulý rok sme mali starého učiteľa, ktorý bol večne ufrflaný a hlavne keď rozprával, zápach z rýb bolo cítiť na celú triedu. Našťastie odišiel do dôchodku a teraz ho nahradila táto celkom milá učiteľka. Pozriem sa na ňu a prekvapí ma, že aj ona sa pozerá na mňa. Povzbudivo sa na mňa usmeje a skôr než stihneme obe niečo povedať, zazvoní na prestávku.