To čo ma baví , či to čo musím ?

3. o pol roka neskôr

                              ~•°•~
Minule som išla pri rieke a videla tam párik dôchodcov ako sa držia za ruky , usmievajú sa na seba a užívajú si že môžu byť spolu . Vyzerali tak šťastne. Nevedela som od nich odtrhnúť oči , až po piatich minútach som sa uvedomila ako čumím do prázdna . Musela som vyzerať ako riadny debil .
Keď prechádzali okoko mňa tak som sa na nich usmiala a oni mi ich úsmev opätovali , vtedy som ai pomyslela - milí ľudia vážne ešte existujú .
                           ~•°•~ 

Niekedy sa idem iba tak postaviť na balkón , úplne sa "vypnúť" , tak to bolo aj dnes . Keď som po dvadsiatich minútach strávených na balkóne vošla dnu hneď som sa rozbehla za malinkým Doriankom do izby . Jooooj toto moje šťastie malé , lúbim ho najviac na svete . On iba sladko spinkal a nevnímal celý svet .

Vošla som do mojej izby , lahla si na posteľ a spala , iba spala .

”Dorian poď sem“ - povedala som so smiechom v hlase . On sa na mňa pozrel jeho očami , najkrajšími očiami na svete ,  chytil ma zo zadu za boky a pozrel sa do selfie kamery na mojom mobile a ........

Rozospatá som sa kukla na hodiny , 16:00 .... Ach , realita je krutá . Takéto nádherné sny sa môžu presne v tej najkrajšej časti skončiť iba mne . Keby sa dali sny pretransformovať do reality ..... No čo už musím už ísť , dneska mám svoj prvý atletický tréning , no , tréningom by som to nenazvala , iba takou teóriou ale aj tak sa riadne teším !

                                ~•••~

Vstupujem na atletický štadión , toľko ludí ! A tie vyšportované telá ! Budem mať také aj ja ?????? Už vidím môjho trénera .
-”Dobrý deň “ -  usmejem sa a skoro od radosti vyskočím z kože.
- ”Ahoj Seleana , vitaj , poď zamnou. “

                          ~•••~
Kráčam po nejakej dlhej chodbe ,
Vonia to tu gumou , potom a lacným čistiacim prostriedkom . Na konci chodby vchádzame do dverý a  usadím  sa na  jednu z asi 1000 stoličiek . Je to tu velikánske .
-”No Seleana , dneska by som sa chcel s tebou rozprávať o základoch atletiky , ako sa volajú jednotlivé dosciplíny atď. “ -
To ja mám už dávno naštudované , ale budem sa tváriť akoby som to počula prvý raz.
                             ~•••~
Po hodinovej prednáške konečne odchádzam.
Idem na autobusovú zastávku tento deň je asi ten najlepší deň za celý tento týždeň !
Alebo ani nie ...... Na autobusovej zastávke uvidím Doriana s tou jeho "princezničkou" ako sa tam bozkávajú .... Z očí mi začne vytekať asi miliarda sĺz , rozutekám sa preč ale ďaleko nedobehnem , zvalím sa na zem a tam plačem . Určite vyzerám ako riadna trapka , ale teraz mi je to ukradnuté .

Keď sa asi po piatich minútach schopím sa aspoň postaviť nejdem na autobus  ( pre istotu že by tam ešte boli ) , zavolám mame ....

                             ~•••~

Konečne ! Otváram dvere na aute a mama sa na mňa s úsmevom pozerá , nastúpim a som ticho , nič nehovorím , som rada že za chvíľu budem doma, už nič iné dneska nechcem .
                           ~•••~

-”Mami ?“ -
-“Seleana ? “
-“Mami myslis si že laz si nájdem takého toho plinca akého má tá , tá , plincezná ? “ -
-“Seleana zlatíčko , každý si raz nájde svojho princa , ale možno nie presne takým spôsobom ako princezné v tých rozprávočkách , vieš ? “- 

Mama si túto našu konverzáciu keď som mala asi 4 roky pamätá dodnes . Ja nie ... ale tú vetu mi mama hovorieva aj teraz:
- každý si raz nájde svojho princa, ale možno nie takým spôsobom ako princezné v tých rozprávočkách -

***********
AHOJTE ! :) CHCELA BY SOM VAM SEM NAPISAT MENA POSTAV ABY STE VEDELI KTO JE KTO :D

Seleana Eriley - hl. Postava

Dorian Coal - chlapec do ktorého je Seleana zaľúbená

Kalren Eriley-Raysmen- Sealenina sestra

Erik Raysmen - Kalrein manžel

Dorian Raysmen - Karlein a Erikov syn  (Dorianko)

~•°•~ - plus text ktorý môže aj nemusí súvisieť s textom. taký malý vsunutý text ktorý bude bývať vždycky na začiatku textu (no aspoň chcela by som aby tam vždy bol :D )