Otvárajú sa dvere , ja počujem iba vrzgot lebo som zahrabaná pod perinou ako krtko. Aj sa mi čudujete ? Je sobota 9 hodín ráno... komu by sa chcelo ešte vstávať ?!
- „Seleana vstávaj ! Vieš koľko je hodín ?! Čakáme tam dolu na teba celú večnosť ! ”
- „Mami pre boha ! Je sobota ! Čo sa deje ? Kalren rodí či čo ?“
Kalren je moja sestra... Staršia odomňa o 4 roky , predstavte si ju: vysoká , štíhla , hnedé kučeravé vlasy , vždy nalakované nechty ... ktorí chalan by ju nechcel ? Však sa ani nečudujem že je v devätnáske tohotná .
- ” Moja zlatá prešvihla si raňjky , o pól desiatej máme odchádzať na dostihy , zabudla si ? Karlein priateľ dneska má veľmi dôležité preteky ! Ak jeho kôň dneska vyhrá pôjde na celosvetové preteky ! Tak vstávaj už ! “
- ” Jáj prepáč zabudla som, už idem . Dajte mi taaaaaaak, 20 minút . “
A už jej nebolo . Toto sa teraz deje každý víkend ! Už ma to nebaví .
~•••~
Sedím v aute, sestra oproti , už sa jej to brucho ani do šiat pomaly nezmestí . Vyzerá ako gula .
-” Seleana aké meno by si vybrala našemu malinkému ? “
Nooo a už je to tu zase
-” Asi Gilbert .... “ - pozrie na mňa ako na vraha - ” ale nie robím si srandu ! Gilbert ? Kto by dal svojmu decku meno Gilbert ? “
Uškrniem sa na ňu a ona na mňa a
začnem sa rehotať ako zmyslov zbavená , mama sa na mňa kuká akoby som jej práve zabila kocúra , otec ten premáha úsmev ( nevie to nikdy utajiť ... ) , sestra sa začne rehotať tiež , obe máme rovnaký humor , čo je super lebo inak by ma už asi naozaj vydedili z našej rodiny...
- ” Ale dievčatá ! Správajte sa ako dámy ! “ - už zase nás začala poučovať naša učiteľka . Áno učiteľka , na takéto "veľkolepé" akcie ako je táto musí chodiť asi celý zámok , sa čudujem že mama nezobrala aj svoje mačky .
Prevrátim očami a sledujem cestu a zrazu zistím že sme tam ! Hurá ! Už iba 4 hodiny 39 minút a ideme späť domov !
~•••~
Zrazu si pri mňa niekto prisadne a chytí ma za stehno , miknem sa akoby mi dali elekrošoky. Spoznám ho iba posla dotyku , áno je to on pozriem sa spoza vlasov a vidím jeho nádherný úsmev. Ach ,keby on iba vedel ako ho ľúbim.
- ” Ahoj “ - povieme naraz a začneme sa smiať.
- ” Kde máš frajerku ? “ - poviem asi tým najviac znechuteným hlasom ktorým som asi niečo niekedy povedala .
- ” Je tam pri bare s kamarátkami , videl som ťa tak som išiel za tebou. “
-” Dorian to si nemusel , vážne, ja by som to tu nejaku prežila aj sama . “ - a začala som sa červenať .
- ” Ále to nič , rád som sa zbavil tých jej kamarátiek , už mi naozaj lezú na nervy . “
- ” To naozaj ? Sú rly až tak hnusné ? “
Stačilo iba pár sekúnd konverzácie s nim a už som sa cítila ako v sne ....
- " Ani by si neverila aké sú to .... “ - a ani nedopovedal , už mu volala jeho "princezná" že už idú , iba sa na mna usmial a už za ňou musel bežať .. Tak som to neznášala ! Toto robila stále ! Mala som na ňu také nervy ! Skončí sa to niekedy ?
VOUS LISEZ
To čo ma baví , či to čo musím ?
Roman d'amour🌌 ona sa má správať ako princezná , ona má nosiť šaty a pekne voňať ale ona sa chová ako normálne dievča , nosí tepláky , tenisky , dres, tretry a chodí s tréningov spotená . Ako sa s tým vyrovná jej rodina ? 🌌
