Valentínske Šťastie - Zmena k lepšiemu

I.

                Zdravím. Volám sa Chris a som nezaujímaví a nudný stredoškolák, v podstate ako každý šestnásťroční chalan. Mám dosť priateľov, ale niečo mi v tom živote predsa len chýba. O tri dni je Svätý Valentín a ja budem ako každý rok oslavovať sám. Každý rok sa v tento čarovný deň všetkých zamilovaných, 14.2., motám po uliciach nášho zapadnutého a skoro zabudnutého malomesta. Nie je to zapadákov, skôr by som povedal, že Drakov je väčšia dedinka. Útulná a "tichá". S priateľmi sa skvele bavíme na ihrisku a robíme sprostosti na hojdačkách, keď zrazu niekto nadhodí tému Sv. Valentín. No nezabili by ste toho dotyčného? Dátum 11.2. nie je práve môj šťastný. Každý rok to isté. Dobré sa bavíme, keď sa ani neviem ako začne téma Valentín. Snažím sa nájsť si pekného, milého a dobrého chalana, ale je to vôbec možné? Taký chalani už tisíc rokov neexistujú. Áno správne. Som gay. Každý ma odsudzuje predčasne a nemajú ma radi. Jedine táto parta, ktorá sa skladá zo štyroch báb a piatich chalanov, keď počítam aj seba, ma berie takého aký som. Tiež som dosť silný a neraz som im aj niekomu inému zachránil krk pred jednou bandou rebelov. Zostali tým tak zaviazaný, že sme sa stali priateľmi a mňa zvolili za vodcu tejto nezbednej, ale ľudstvu prospešnej bandy. A ja som rád. Ako, nie, že im chcem rozkazovať. Tak sa správny vodca nechová ani nápad. Nechávam ich robiť si čo chcú, len keď cítim, že to zachádza až moc ďaleko, jednoducho zakročím a hneď ma poslúchnu. K takémuto šéfovi sa chrbtom nepostaví nikto. Zvlášť keď si zvážite, že by som ich dokázal prebiť všetkých naraz. Ale to sem nepleťme. Toto je úplne od veci. Takže sme sa dostali k téme Sv. Valentín. Pozriem sa po parte a očami sa zastavím na Dreiovi. Mohol som si to myslieť. Každý rok tu tému začína on. Ako prvý z partie mal priateľa, a tak sa zapísalo do našej imaginárnej knihy zvykov, že každý rok začne hovoriť o Valentíne. Ani neviem ako k tomu došlo. Drei je rovnako vysoký ako ja, takže má stošesťdesiatpäť centimetrov, má krátke blond vlasy a modré oči. Tie iskričky čo mu v nich pohrávajú sa nikdy nezastavia. Žiaden div, že bol zadaný ako prvý. Chodí s jedným chalanom, ktorý sa do našej partie pridal pred pár rokmi. Musím uznať, že sa perfektne doplňujú. Ter, tak sa chalan volá, sa od Dreia nepohne ani na chvíľu. Má krátke čierne vlasy a zelené oči. Vlastne, v tejto partii chodia spolu navzájom. Zo začiatku sme boli len piati. Ja, Drei, James, Kara a Džena. Potom sa k nám pridal Ter, kvôli Dreiovi, Lara, kvôli Kare, Smit, kvôli Džene a Lir, kvôli Jamesovi. Len ja nemám nikoho. Už zase.

"Chrisi, hej Chrisi!" okríkne ma Kara.

"Čo je?" asi som sa zamyslel viac ako som si myslel.

"Kara sa ťa asi pred štvrť hodinou pýtala, či máš v úmysle si tento rok niekoho nabaliť alebo ti máme pomôcť." povie s úsmevom James.

"Neviem. Osud, čas aj láska sú ku mne nemilosrdní. Myslím, že to nechám na náhodu, keď si tí traja dali pauzu." zasmejem sa ironicky.

"Páni. Ja som netušil, že poznáš osud, čas, lásku a dokonca náhodu osobne. Keď s nimi budeš zase v kontakte, tak mi ich pošli. Mám na nich veľkú prosbu." vyvalí na mňa oči Drei s predstieraným prekvapením.

"A to vieš, že poznám. Každý rok sa na mňa tí traja vykašlú a tak som sa obrátil sa tetu náhodu. Možno budem mať viac šťastia. Inak Keď ich uvidíš, tak sa nezľakni. Sú prítulný a krotký asi ako rozzúrený medveď v tvojej posteli." usmejem sa na neho.

"Jéj. Takže ti máš v postieľke macka? Toho chcem vidieť!" zajasá hrane Džena.

"To vieš, že mám. Je vážne prítulnejší ako mačka. Na to sa spoľahni, že ťa neroztrhá len čo ťa uvidí." poviem ironicky s priateľským úsmevom.