Zara
Nudí ma život. Pamätáte ako som písala že nechcem nič premárniť. No tak už som dosť premárnila. Každopádne chce to nejakú zmenu.
Ostrihať vlasy? Nie.
Tetovanie? Nie ostane navždy.
Farebné vlasy? Ťažko sa kombinujú.
Piercing? Nechutné.
Vypadnúť z domu? Vypadnúť z domu.
Tento krát nechcem nič plánovať bude ako bude.
Zbalila som si veci do kufra. Sestra a mama neboli doma a tak som mala otvorené dvere. Asi sa pýtate šibe ti? Ale mna už doma žerú mrle. A už som tak odišla mama vie že sa vždy vrátim. Hej je to divné ale pri mojej povahe to nikoho neprekvapuje. A navyše si na to všetci zvykli. Keď už budem mať toho dosť vrátim sa.
Hanah
-,, Nie je to tvoja vina," kričala opäť mama.
-,, Ako to môže byť moja vina?" pýtal sa krikom otec.
-,, Zase. Zase to robíš," kričala mama.
-,, Čo robím?" pýtal sa otec.
-,, A dosť vkuse sa hádate. Už ma to nebaví," vykríkla som pre zmenu ja.
Vybehla som hore a začala si baliť veci. Je mi jedno kam, kde či ako pôjdem. Stále po sebe len vreštia. Celých mojich 16 rokov.
Zbalila som si kufor a šla schodami dole.
-,, Kam ideš?" spýtala sa mama.
-,, Nebudem toto počúvať," povedala som naštvane.
Vybehla som z domu a začala som utekať. Áno aj s kufrom. Za sebou som len počula ako mama zúfalo kričala vráť sa spolu s otcom. No ja som sa nehodlala vrátiť. Potrebujem nájsť kamarátov a oddychnuť si. Naozaj potrebujem.
Zamierila som si to na letisko.
-,, Veď tam už niečo nájdem," opakovala som si v hlave.
A mala som pravdu. Našla som let priamo do Európy. Do Berlína. Fajn, chvíľu tam ostanem.
Sadla som si ma svôj gate a čakala so slúchatkami v ušiach.
Zara
No do kelu. Posledný voľný let ide do Berlina. Fakt fantázia. No nevadí nechcem sa tam zdržovať dlho ale pár dní. No ale keď nepohnem riťou tak ani ten let nestihnem. Zobrala som si letenku a pas a uháňala na svoj gate. Našťastie som to stihla a ešte predo mnou boli ľudia. Išla som so svojim ruksakom si sadnúť. Na mojom mieste som videla sedieť jednu babu.
-,, Uhm, asi sedíš na mojom mieste," povedala som.
-,, Jejda prepáč nevšimla som si," odpovedala milo.
Ja som sa usadila. Ruksak som dala pod sedačku pána predo mnou. A zapla som si pás.
-,, Ja som Zara," prihovorila som sa.
-,, Ja Hanah. Teší ma," povedala.
Mohlo to byť dievča v mojich rokoch. A vyzeralo veľmi milo.
Rozhodla som sa s ňou rozprávať. Veď aj tak som nemala čo napráci.
A naozaj som sa nemýlila. Je to naozaj milé dievča. A tiež odišlo domov. A asi budeme spolu cestovať. Nie je to taký zlý napád. Nevyzerá na niakeho vraha.
