36.Tajomstvá :)

3.7K 297 20
                                    

UPOZORNENIE: Pred touto časťou je ešte časť s názvom Doktorka. Niektorým ju neukazalo a tak na ňu pre istotu upozorňujem. Už by malo ísť všetko ako má. :)

_________________________

Noc bola výborná, ale o niečo horšie bolo prebúdzanie. Myslím, že sama od seba by som sa nedonútila vstať. Našťastie alebo skôr nanešťastie ma zobudilo klopanie na dvere. Otvorila som oči a znova som sa pozerala na krásu Lukyho izby. Bol tam jeho čierny moderný nábytok a dokonca aj jeho vôňa. Len jeho nebolo nikde. Kým som spala, tak sa musel niekam vypariť. Preto som sa trošku neochotne vybrala k dverám a otvorila som. Keď na to tak spätne pozerám, tak úplne stačilo zakričať, že dvere sú otvorené. Ale keď ja som bola ešte len rozospatá a vôbec mi to v tej chvíli nemyslelo.

"Dobré ráno, Maťka."

Popriala mi hneď priateľova mamina.

"Dobré ráno, teta."

Popriala som jej s obrovským úsmevom i keď bol trošku hraný, keďže po zobudení nikdy nemám dokonalú náladu.

"Doniesla som ti raňajky."

Podala mi do rúk tácku s kakaom a s obloženými chlebíkmi. Toto obsluhovanie sa mi páči. Už si pomaly pripadám ako kráľovná.

"Ďakujem."

Slušne som jej poďakovala.

"Nie je za čo."

"Kde je Lukáš?"

Opýtala som sa zvedavo, keďže bol víkend, takže v škole určite nebol. Ale kam by išiel takto skoro ráno?

"Myslím, že na cintoríne. Cez víkend je tam stále strepaný."

Objasnila mi jeho mama. Že ma to nenapadlo skôr. Veď on svojho otca zbožňoval. Bolo pochopiteľné, že ho pôjde vo voľnom čase pozrieť. A keďže je gentleman, tak využil čas pokým som ešte spala. Určite ani neveril, že by som sa takto skoro zobudila po včerajšom dni. Keby som nebola prebudená, tak by som ešte teraz spala. A snívala svoje nelogické sny. Minule ma v nich naháňalo lízatko. Chápete? Lízatko...

"Chápem."

"Ak chceš, tak môžeš ísť za ním."

"Ja to tu nepoznám."

"Odveziem ťa tam, ale najprv sa najedz. Počkám ťa v kuchyni."

"Ďakujem."

"Nie je za čo. Dobrú chuť."

Usmiala sa a potom odišla. Ja som si položila raňajky na stôl a pustila som sa do nich.

"Môžem ísť dnu?"

Otvorila dvere Lucka a ja som jej len prikývla hlavou. Potom si hneď sadla vedľa mňa.

"Ako si sa vyspala?"

"Výborne a čo ty anjelik?"

"Zle. Nemohla som spať."

"Prečo?"

"Ivan chrápal ako medveď."

Nezamiluj sa do idiotaWhere stories live. Discover now