1.Hodina slovenčiny :)

12.4K 554 43
                                    

Upozornenie: Príbeh Nadväzuje na texting - Nezamiluj sa. Pokiaľ ste ho nečítali, tak odporúčam najprv prečítať ten a potom sa vrhnúť na tento príbeh. Ďakujem za všetky hodnotenia, komentáre a dúfam, že sa vám tento príbeh bude páčiť. :)

HiderBlack: Tak už konečne prestaň písať a pobozkaj ma.♥

Prečítala som si jeho správu, ktorá mi hneď vyčarila úsmev na tvári. Položila som mobil na lavicu a otočila som sa smerom k nemu. Lukáš sa už na mňa pozeral a jeho oči žiarili šťastím. Hneď som sa zadívala do jeho krásnych očí, ktoré boli úplne jedinečné. Nenápadne som si ho prezrela a naozaj mal aj tú košeľu, ktorú sľúbil. Bol v nej nesmierne rozkošný. Jednu ruku som mala položenú na lavici a druhú na svojom stehne a presne tam sa zatúlala aj jeho ruka. Netrvalo to dlho a obe naše ruky sa spojili. Sladko sa na mňa usmial a druhou rukou mi podoprel tvár. Potom sa ku mne nahol a pobozkal ma na pery. Bol to krásny moment, ktorý sa mi navždy vryl do pamäti. I keď profesor z toho nebol veľmi nadšený.

"Je hodina, pán Matúška a slečna Weissová. Prosím, aby ste si nechali osobné záležitosti na neskôr."

Obaja sme sa zasmiali, ale ten jeho smiech znel ako tá najkrajšia melódia. Narozdiel od toho môjho, pretože ja sa občas smejem ako nejaká kobyla.

Vrátila som sa opäť ku svojmu mobilu.

HiderBlack: Mala si ma pobozkať ty a nie ja teba.♥

Čakala ma už správa od toho najkrajšieho princa, ktorý sedel vedľa mňa.

Tina552: To si kedy stihol napísať? :O

HiderBlack: Ešte pred našou pusou. :)

Tina552: Ty si vedel, že ťa nepobozkám ako prvá? :O

HiderBlack: Myslel som si to, veď si hovorila, že budeš nervózna.♥

Tina552: To som povedala ešte v dobe, keď som nevedela, že si to ty.♥

HiderBlack: Takže by si to dokázala? :)

Tina552: Samozrejme, že áno. Veď by to nebolo prvýkrát. :D

HiderBlack: To máš pravdu, ale od tej doby už prešla dlhá doba. Mali by sme to opäť skúsiť či si sa náhodou v bozkávaní nezhoršila. :)

Tina552: Skôr či si sa nezhoršil ty. :D

HiderBlack: Ja čakám.♥

Tina552: Na čo čakáš? :O

HiderBlack: Na ten bozk.♥

Tina552: Je hodina! -_-

HiderBlack: Nevadí. Hovorila si, že kvôli mne si sa zmenila a dokonca máš problémy s profesormi a teraz ma nechceš skrz Slovenčinára pobozkať? :)

Tina552: Ty si hrozný idiot. -_-

Napísala som mu už moju tradičnú vetu a vedľa mňa sa ozval tichý smiech. Bol to dobrý pocit vedieť, ako na túto vetu reaguje. Vždy som si myslela, že sa skrz to utápa vo výčitkách alebo sa hnevá, ale nebola to pravda. On sa tejto vete proste vždy smial.

"Aj ja ťa milujem."

Pošepkal mi do ucha a ja som mala pocit, že mi srdce o malú chvíľu vyskočí z hrude. Keď vedľa vás sedí láska vášho života, tak sa nedá ovládať. Jeho nádherný parfém mi provokoval nos a jeho krása zas moje oči, ale on celý provokoval moje srdce, ktoré si neprialo nič viac len aby sa naše pery opäť spojili. Možno práve preto som sa odhodlala k tomu, aby som ho pobozkala. Bola to len obyčajná pusa, ktorá netrvala dlho, ale napriek tomu som mala pocit, že sa nachádzam niekde v nebi.

"Nepočuli ste? Riešte si tieto veci doma alebo rovno môžete ísť k riaditeľovi."

"Mne nebude nikto rozkazovať, že kedy môžem a kedy nemôžem bozkávať svoju frajerku!"

Odbil ho svojou vetou Lukáš. Prekvapene som sa na neho pozrela, keďže som vôbec nechápala, čo to do neho vošlo. On sa úplne zbláznil, veď ho profesor posielal k riaditeľovi a on mu ešte aj tak papuľuje? Nemôže byť normálny a ja som mala naozaj pravdu, že je to idiot, ale je môj a ja ho neskutočne veľmi milujem. A vyzerá to tak, že aj on mňa a preto by nás nemohol rozdeliť ani nejaký profesor Slovenčiny, ktorý asi nemá príjemný vzťah k láske.

"Aj ja teba milujem."

Povedala som potichu, keďže som nechcela, aby to započuli aj iní ľudia v miestnosti. Ale bolo to úplne zbytočné, keďže ma hneď Lukáš pobozkal a my sme sa začali sebe naplno venovať.V tom momente som hneď zabudla, že okolo nás je plno ľudí a nahnevaný profesor. Mala som pocit, že sme tam len my dvaja, ale pravda bola taká, že nás spolužiaci prebodávali pohľadom a to hlavne dievčatá, ktoré si robili na neho zalúsk. Majú smolu, pretože on už patrí len a len mne.

"Matúška a Weissová hláste sa v riaditeľni!"

Rozkríkol sa pán profesor Šumienka, ktorý vždy keď je nahnevaný, tak totálne vyšumí. Možno preto má aj také zábavné priezvisko. Myslela som si, že v tejto chvíli sa Lukáš spamätá a ospravedlní sa, aby zachránil celú situáciu, ale veľmi som sa mýlila. On namiesto ospravedlnenia proste využil iné gesto, ktoré sa slušným vôbec nedalo nazvať. Ukázal profesorovi prostredný prst, ktorým asi chcel ukázať, že mu je ukradnutý. Popravde v tej chvíli bol ukradnutý aj mne lebo ma práve zamestnávali Lukášove pery, ktoré boli sladšie ako tá najčokoladovejšia bonboniera.

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Budem rada za všetky komentáre a hodnotenia. Tento príbeh už nebude čistý texting ako ste boli zvyknutí, ale skôr príbeh s občasnými správami. Napriek tomu dúfam, že si tento príbeh obľúbite. Bez týchto dvoch si už neviem predstaviť svoju existenciu, takže som sa s nimi nemohla navždy rozlúčiť. Vaša A.G.

Nezamiluj sa do idiotaWhere stories live. Discover now