You Are So Smart

Prológ

,,Ino,poď sa húpať" kričala na mňa Sakura. Naši rodičia sa zarozprávali a tak som nenápadne okolo nich prekĺzla. Ani si ma nevšimli.  Pribehla som ku Sakure a sadla som si na hojdačku. Jemne som sa odrážala od zeme a rozhojdávala som sa. Súťažili sme o to, kto bude silnejšie rozhojdaní. Smiali sme sa ako šialené. Môj otec sa na nás otočil. Okamžite sme zastavili. Zasmial sa a nám sa uľavilo. Mysleli sme si, že máme problém. Náš smiech opäť pokračoval.

,,Tešíš sa do akadémie, už to nie je ďaleko" opýtala som sa Sakury.

,,Áno, hlavne na ostatných, som zvedavá na spolužiakov. A na Sasukeho, dúfam, že bude s nami a v mojom tíme" prestala sa hojdať, oprela sa o ruky a vzdychla si. Podľa mňa to už trošku preháňa. Musím uznať, že je pekný, ale žiadne dievča si nevšíma, tak prečo práve Sakura?

,,Ty sa tešíš Ino" vyrušila ma z rozmýšľania.

,,Áno, len dúfam, že nebudem v tíme z nejakými idiotmi" spoločne sme sa zasmiali.

,,Najlepšie by bolo, keby sme boli my dve spolu" zoskočila z hojdačky a objala ma. Objatie som jej opätovala. Aj keď má svoje chyby, je to moja najlepšia kamarátka a mám ju strašne rada, celkovo aj naše rodiny majú spolu veľmi dobré vzťahy. Inač by som Sakuru nespoznala. 

,,Sme dobrá a silná dvojka" povedala som a uškrnula som sa. Sakura utiekla k svojej mame. Ona ju zdvihla a Sakura jej niečo šepla do ucha. Prikývla a položila ju dolu. Podišla ku mne, chytila ma za ruku a niekam ma ťahala.

,,Sakura, kam ideme" neodpovedala. Toto sa mi nepáči.  

Zakryla mi oči rukami. Pomaly som kráčala vpred. Ešte aby sa mi niečo stalo,  to by mi chýbalo. 

,,Otvor oči, tu chodím s mamou" otvorila som oči a naskytol sa mi pohľad na krásnu lúku pred nami a vedľa nás obrovský tieň, ktorý šiel od stromu. Bol tu príjemný chládok. Sadla som si k nemu a oprela som si hlavu o strom. 

,,Je tu krásne" povedala som a zavrela som oči. Započúvala som sa do šuštenia vetra a trávy, spevu vtákov a tepu môjho srdca.

,,Môže to byť naše miesto Ino"Sakura si povzdychla a otočila sa ku mne. Súhlasila som. Veď prečo nie? Je to tu super na oddych, možno aj na neskoršie trénovanie. Usmiala som sa na Sakuru. Začula som šušťanie neďalekého  kríka. Spozornela som. Keď si to Sakura všimla, otočila sa mojím smerom. Krík sa hýbal. Nebála som sa, mohla by som si aspoň precvičiť moje schopnosti. To sa ale nedalo povedať o Sakure, tá sa doslova triasla od strachu. Ale nemala čoho.

Z kríka vyskočil krásny biely zajačik. Jeej pomyslela som si a usmiala som sa. Sakura bola v šoku. Asi čakala niečo iné. Popravde aj ja. Načiahla som ruku a pohladila som ho. Nebál sa, nechal sa aj od Sakury.

,,Bude sa volať Aly"jemne sa naň ho usmiala.

,,Pekné meno, bude teda Aly" odsúhlasila som a pokračovala som v hladení.

,,Sakura,Ino, ide sa domov" kričali naši rodičia. Ani som si nevšimla, že zapadá slnko. Aly utiekla hneď, ako začula krik v diaľke. Zakývali sme mu, aj keď sme vedeli,  že nás nevidí. Za obzorom sme ich zazreli. 

,,Komu ste kývali dievčatá" opýtal sa Sakuriin otec.

,,Aly, náš zajačik" povedali sme naraz. Sakuriina mama sa zasmiala.

,,Sakura, rozlúč sa z Ino, ideme domov" Sakura ma objala a išla z mamou. Ešte, keď som ju videla, tak zakývala. Mňa oco chytil za ruku a spoločne sme kráčali domov.

Ahojte,  tak tu je prológ k nášmu prvému spoločnému príbehu. Dúfam, že sa vám páčil a že budete čítať aj naďalej. Vopred ďakujeme za vote a komenty. Na obrázku Ino a Sakura, keď videli Aly a video.

Hinata-chan a Ino-chan :).