16 ročná Sarah, obyčajné dievča žijúce v rodinnej vile v Lonýne so svojimi rodičmi žije život ako každé druhé dievča v jej veku. No v jeden deň sa všetko zmení...
"Sarah vstávaj už lebo zmeškáme školu!" kričí na mňa starší brat Dereck.
Dereck má 17 rokov a veľmi si spolu rozumieme. Dereck meria 185cm, má hnedé vlasy a vyšportované telo. Rád si chodí zacvičiť do posilky alebo zabehať. A aby som nezabudla, Volám sa Sarah Deenová a mám 16 rokov. Som vysoká,chudá bruneta s hnedými očami a dlhými rovnými vlasmi, čo celkom stačí na to,aby sa okolo mňa motalo dostatok chlapcov. Žijem s mojimi rodičmi a bratom v Londýne. Bývame neďaleko od centra mesta, no zas dostatočne na to, aby sme mali doma pokoj od rušnej časti mesta.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
(na obrázku je Dereckovo telo :D )
Vstala som z postele a pozrela sa na hodinky. Zistila som, že som si poriadne prispala, takže som len vybehla do kúpeľne kde som si obliekla čierny sveter , biele roztrhané rifle a jemne naniesla mascaru. Zobrala som si tašku a utekala dole schodmi za bratom.
"Rodičia išli do práce skoro ráno, tak som nám nachystal raňajky aj desiatu" oznámil mi. Hodila som na neho vďačný pohľad, dala si do tašky desiatu a utekala si obuť čierne conversy. Vonku ma už čakal brat v naštartovanom aute. Keďže chodíme na rovnakú školu, ráno ma brat vozí spolu so sebou a niekedy zachádzame aj po jeho kamarátov. "Čau brácho, ahoj Sarah" jednohlasne povedali Andy, Manu, Luke a Cameron. Kývli sme im obaja na znak pozdravu a pokračovali ďalej v ceste. Školu nemáme ďaleko od domu, peši je to asi 15 minút, takže autom to trvá len pár minút.
Vystúpili sme z auta, keď sa hneď nahrnuli k chalanom baby zo školy. Dereck s kamarátmi boli najlepšia a zároveň najkrajšia partia chalanov na škole, a tak sa každá baba snažila ich zaujať a každý chalan ich chcel prebodnúť pohľadom. Chalani všetky dievčatá sebavedomo odstrčili, a tak zároveň vytvorili cestu rovno až ku skrinkám. Pri skrinkách sme si z nich každý vybrali čo sme potrebovali, rozlúčili sa a odišli každý do svojej triedy. Keďže som prišla tesne po zvonení, musela som sa učiteľke ospravedlniť a utekala som si sadnúť za svojou najlepšou kamarátkou Mackenzie, ktorá má už očakávala.
"Kde si toľko? čakám ťa už pol hodinu" vyzvedala môj dôvod meškania Mack.
"Zachádzali sme s bratom po jeho partiu a neskôr nás zdržali pred autom obdivovateľky." šepla som jej a sledovala učiteľku, ktorá vysvetľovala látku.
S Mackenzie sme najlepšie kamarátky už od malička. Naše mamy sú totiž veľmi dobré kamarátky, dokonca kolegyne. Chodili sme teda spolu do škôlky, na základnú školu a sme spolu aj na strednej. Mackenzie je vysoká dlhovlasá blondína so smaragdovo modrými očami. Má chlapca Charlieho, už sú spolu viac než rok a veľmi im to pristane.
Celý deň utekal veľmi rýchlo a tak som po 7 hodinách vyučovania počkala na Derecka pred školou a mohli sme vyraziť domov. Po chvíli čakania som sa dočkala, no niečo mi tu nesedelo. Dereck mal smutný výraz a slzy v očiach. Vtedy som vedela že z toho nemôžem vyčítať nič dobré. No stále som nevedela o čo sa jedná. Najprv som sa chcela opýtať, čo sa stalo, no z jeho výrazu som vyčítala, že nepotrebuje žiadne otázky. Proste som ho objala a takto sme tam stáli asi 20 minút v objatí. Keď sa Dereck trocha upokojil, začal rozprávať sám.
"Sarah, musím ti niečo povedať..Cez prestávku mi volali z nemocnice z maminho mobilu, že som bol posledné volané číslo. Mama s oc.." Nie" prerušila som ho a začala plakať.
"Mama s ocom havarovali..otec to neprežil a mame dávajú veľmi malú nádej..." povedal s opuchnutými očami od sĺz.
Takžeee ahojte! :D
Toto je môj prvý diel prvého príbehu na Wattpade. Dúfam, že sa vám aspoň trošku páčil a že vás to bude baviť. Dopredu ďakujem za každé jedno prečítanie, komentár či vote.
