XV.

442 44 0
                                    

Louis sedel na sedačke v obývačke a zrak upieral na konferenčný stolík už niekoľko minút. Ruky mal opreté o kolená a dlaňami si podopieral hlavu, bez náznaky zmeny výrazu na tvári tam takto presedel dlhá dobu. Po chvíli sa však znova vystrel, aby si vyrovnal chrbticu a pohľad uprel na svetlomodrú oblohu, náhle ho znova vrátil snažiac sa rozlúštiť svoje pocity.

Načiahol sa a do rúk zobral zväzok papierov, očami sledoval fotografiu a ľudí na nej. Jedného človeka.

Zväzok znovu vrátil na pôvodné miesto, na stolík do úhľadného radu. S povzdychom si prezrel celú kopu.

Nový rok so sebou odniesol určité veci, tak ako si to Louis želal. A zároveň, ako to vždy býva, so sebou priniesol nové veci, o ktorých sme obyčajne nemali úplnú istotu. Vianočné ozboby boli zvesené, koledy dávno dozneli a sneh záhadne zmizol aj s poslednými novoročnými predsavzatiami. Čaro Vianoc a Nového roku sa rozplynulo a vzduchom Londýna a New Yorku sa niesli klebety, ktoré onedlho zaplnili titulné stránky všetkých bulvárnych článkov.

Istý verejnosti známy mladý pár sa totiž, podľa všetkých dôveryhodných zdrojov, približne necelé dva týždne po Novom roku rozišiel, zanechávajúc a sebou množstvo teórii týkajúcich sa dôvodu rozpadu ich lásky.

V jedno skoré januárové ráno sa Louis vybral na prechádzku po preplnených uliciach a práve tam, niekde uprostred veľkomesta, narazil na novinový stánok zaplnený časopismi hlásiacimi šokujúce správy. Odolal úsmevu a z preňho neznámych dôvodov do náručia zobrazol niekoľko časopisov, zaplatil za ne a ponáhľal sa naspäť do svojho bytu. Tam ich rozložil na konferenčný stolík a to bolo príčinou, prečo pri ňom presedel niekoľko minút.

V mysli znovu zablúdil k nedávnej spomienke na Harryho, ako už veľa ráz počas tých pár dní. Srdce mu poskočil vždy, keď si spomenul na ublížený výraz v Harryho očiach a ako nemilosrdce ho ostrčil zanechávajúc ho zmäteného a osamoteného uprostred veľkej miestnosti. Kvôli tomu v noci nemohol spávať a ak zaspal, čoskoro sa zobudil z ľahkého spánku. V posteli sa pretŕčal z boka na bok, zisťujúc, že pohodlnú polohu už nenájde nikdy, pretože tá sa nachádzala v náručí človeka, ktorého stratil. A tak sa zamestnával spoločnými spomiekami.

Vyzerá to tak, že spomienky sú jediné, čo mu kedy po Harrym zostalo.

Oči uprel na fotografie a nadpisy v novinách, v duchu si prečítal každý za radom. Každý z nich bol iný, ale každý hovoril o tom istom prípade. Každý z nich sa týkal rozchodu Harryho a Taylor, nadpisy opakovali tú istú vec stále dookola a dookola, tým, že si ich Louis prečítal znovu a znovu sa utvrdzoval v myšlienke, že možno nie je príliš neskoro.

A po chvíli pocit, ktorý cítil najviac identifikoval ako nádej a prvý raz po dvoch týždňoch sa mu pri srdci rozhostilo hrejivé šťastie.

Hanna

FOOLS || l.s. - slovakWhere stories live. Discover now