A keď sme neskôr sedeli na pláži, bosými nohami sa dotýkajúc morského príboja, v ktorom sa odrážali jasné hviezdy, ty si sa na mňa usmial a ja som si uvedomil niečo, čo mi malo byť jasné už dávno.
Nemám ťa rád, Harry. Nie. Nie ako kamaráta, chalana, s ktorým ma spája rovnaká hudba, skupina, okolnosti. Nie sme iba priatelia, Harry. Sme niečo viac. Oveľa viac, ako možem dúfať a ako mi môžeš dať. Si ešte taký mladý. Nemôžem zničiť tvoje chlapčenské sny tým, že od teba budem žiadať, aby si ku mne cítil to, čo ja k tebe. Nemôžem ich zničiť, aj za následok, to zničí mňa.
Ľúbim ťa. Potrebujem ťa mať pri sebe a v tú noc na pláži, keď si ležal s hlavou v mojom lone, keď som sa ti hral s kučerami a sledoval mesiac vysoko nad nami, keď ty si sladko spal a ja som ti mlčky vyznal svoje city, v tú noc som si to uvedomil.
Aj moje sny sa mohli splniť Harry, nebyť tej rany osudu. Nie sme prví a už vôbec nie poslední, koho to postihlo. Ale ja ti odpúšťam. Vážne. Si dobrý chlapec, čestný muž, ktorý si toto nezaslúži. Želám ti len to najlepšie, vždy budem.
Aj keď to nevieš.
A nikdy to nebudeš vedieť.
Pretože ja to nemôžem povedať.
A aj keby som mohol, nenašiel by som tie správne slová, ktorými by som obhájil svoju lásku k tebe.
A tak ti iba vkladám do rúk svoje srdce, plné slov, ktoré ti nedokážem povedať. Urob s ním čo chceš, ale prosím - neznič v ňom to, čo som v tú noc obetoval.
Nevieš to, ale v tú noc šepkám, aj keď ma nebudeš počuť. Šepkám to potichu, prvý raz a naposledy:
"Milujem ťa, Harry Edward Styles."
Layla
YOU ARE READING
FOOLS || l.s. - slovak
Fanfiction"Harry," osloví ma, pozerá sa na mňa ľadovými očami, ktorým zakázal prejaviť akékoľvek city. A ja neviem uhnúť pohľadom, aj keď sa snažím. "Musím ti niečo povedať." A potom, aj keď ešte nie je čas, viem, že to príde. Presne viem, čo povie. "Je to u...
