" ...Fajn, už si naprav len toto, a ešte tu... " mama mi pomáha dostať sa do šiat a ja len rezignovane stojím uprostred Clarissinej izby. Robila mi účes - musím uznať, že sa jej podaril.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Je pravda, že tie šaty sú pekné. Ale, budem sa opakovať - sú neskutočne prehnané. Modrá farba, volániky, kvietky... Ako princezná.
Závidím chalanom. Oni majú proste smoking. Jediné , čo musia dodržať je čierne sako, nohavice, biela košeľa a motýlik akejkoľvek farby. Aj ja chceeem :(
" Ocko a Ross už čakajú. Ashtonovci spolu s Lindou sú preč a Petersovci odchádzajú ako poslední, tak si pohnime, " súri ma mama a ja si rýchlo obúvam svetloružové lodičky a do ruky beriem kabelku rovnakej farby. Opatrne zídeme po schodoch až k obrovskej limuzíne, ktorá je objednaná kvôli mojím a Clarissiným šatám. Do iného auta by sme sa nevopchali.
Keď sme už pri obrovskom múzeu, chytí ma panika. To budem musieť počas celého otvorenia stáť a potom ešte vydržať niekoľko hodín na párty? Prosím, nie!
Pred vysvieteným vchodom zbadám Zacka. S úľavou sa naňho zavesím, aj keď v tých šatách je to trošku ťažké.
" Awww, vyzeráš skvelo! " Žmurkne na mňa.
" Ďakujem. Ale tie šaty sú príšerne nepohodlné, priala by som si nejaké jednoduché mini, " zastonám a Zack sa uškrnie. Ide so mnou dovnútra , kde si všímam každú jednu ženu. Clarisse mala pravdu - čím väčší prepych, tým lepšie. Dám vám nápovedu - moje šaty patria k tým jednoduchším v tejto miestnosti.
Čo sa týka sedenia, vydýchnem si. Sú tu stoličky a je ich úžasne veľa. Ešte si stíham všimnúť ohromujúci počet ľudí a rôznorodosť návštevníkov. Myslím, že sa tu zišli ľudia zo všetkých kútov sveta.
Uvidím Lindu, ktorá na mňa zúrivo máva. Má na sebe krásne svetlofialové šaty posiate drobnými kamienkami. Sú len na jedno rameno, po ktorom sa ťahá volánik. Sú úžasné a Linda v nich žiari.
" Preboha, mám pocit ako na plese nejakej rozprávkovej princeznej! Je to šialené!" Vypúli oči Linda.
" Presne! Neuveriteľné! " pritakám a ponáhľam sa spolu s ostatnými usadiť.
Celú ďalšiu hodinu počúvam nudné kecy a celú ďalšiu hodinu si prezerám výstavu, ktorá musím uznať bola krásna. Potom sa konečne môžeme presunúť do tanečnej sály a jedálne v jednom - sú tam už pripravené stoly naložené jedlom a krásna tanečná plocha.
" Ako sa ti tu zatiaľ páči? " ozve sa za mnou a ja sa strhnem. Našťastie je to len Cody.
" Celkom fajn. Ty? "
" No, na takéto veci chodím vďaka otcovi dosť často, ale veľmi ich neobľubujem. "
" Chápem. Musí byť ťažké si to obľúbiť. Je to také formálne a také predstierané a prehnané... Nechápem načo tu máme byť aj my. "
" Presne. Nejdeš si zatancovať? "
" Jasné . " chytila som ho za ruku a on ma odviedol na tanečný parket. Položila som mu ruky na plecia , on ma chytil za pás a pomaly sme sa pohybovali do rytmu hudby.
" Vieš dobre tancovať. "
" Vďaka. Vieš, keď to musím robiť často... Nemám veľmi na výber. "
" To sa dá čakať, " usmejem sa naňho. Aj on sa usmeje na mňa a presunie svoje ruky o niečo nižšie, na môj zadok.
" Héj! Pás mám vyššie! "Zdvihnem obočie a vrátim mu ruky na miesto.
" Mne to neprekáža. " uškrnie sa a vráti ich dole.
" Cody... Mala by som ti niečo povedať. " povzdychnem si a porozprávam mu o Jaquesovi. Už zas sa mi tlačia slzy do očí, keď si naňho spomeniem. Cody to však zjavne nechápe.
" To mi je ľúto. Ale ja ti môžem pomôcť zabudnúť, " zašepká a nečakane ma pobozká. Vypleštím oči a pobúcham mu po pleciach aby prestal, ale jemu je to zjavne fuk.
Niekomu však nie. Ten niekto príde a odtrhne ho odo mňa.
" Čo si myslíš že robíš?!Nevidíš že to nechce? Nechaj ju na pokoji!" Zvrieskne Zack a vidím ako sa polovica ľudí v sále obráti.
" No ták, veď sme sa bavili, tak nám to nekaz, " zavrčí Cody a pohne sa smerom ku mne.
" povedal som ti, že ju máš nechať! " zakričí Zack a už mu ide jednu vraziť. Rýchlo k nemu pribehnem a stiahnem mu ruku.
" Prosím, poď so mnou Zack. Nestojí to zato. "
" Potrebuješ , aby ťa ukľudnilo dievča? Riadne zbabelé! Mal by si... "
" Drž hubu, " zavrčím a Cody zvážnie . Pribehne ku mne a silno ma chytí za ruku.
" Už nikdy sa so mnou takto nebav, lebo... " preruší ho Zack, ktorý mu tentokrát už jednu vrazí a vo chvíľke nepozornosti ma vytiahne von zo sály.
" V pohode? " pýta sa ma roztrasene.
" Áno. Myslím. " vydýchnem a zaborím sa do jeho hrude.
" Čo si myslíš , že robíš? " zjavil sa pri nás niekto. Ukázalo sa, že je to Peters, a zjavne je dosť nahnevaný.
" Prečo vrieskaš na môjho syna v hale plnej ľudí? Si normálny? "
" Pán Peters, je mi to ľúto, ale nemohol som inak. Váš syn obťažoval Amber. "
" Čože? Nie, to je vylúčené. "
" Je to pravda, " zamiešala som sa do rozhovoru.
"Môj syn je slušne vychovaný človek a toto.."
" Stalo sa to. " povzdychol si Zack.
" To je nonsens. Okamžite sa s ním budem musieť pozhovárať. " namosúrene prehodil a odpochodoval.
" Takto to vyzerá, keď zistíš, že to čo si poznal už viac neexistuje. " prehodil Zack.
Neviem prečo, ale mala som pocit, akoby nehovoril o Codym a Petersovi...
