Paimon sa zrútil k zemi a ja som v tej chvíli do seba otočil prichystanú flaštičku s látkou na prenos. Neriešil som, že Oliverovi zasa zmiznem, tú chvíľu to tam zvládnu aj sami. Musel som oznámiť Luciferovi, že sme splnili svoju časť dohody. Musel som sa dostať k Angie, čím skôr, tým lepšie. Bol to risk, nevedel som, čo ma tam čaká, ale chcel som ju vidieť. Hneď! Zatvoril som oči a s tekutinou schádzajúcou do môjho žalúdka som sa preniesol do miestnosti, ktorú som si veľmi dobre pamätal. V diaľke sa ozývali výkriky a zvuky, ktoré by mi okamžite napovedali, ak by som to už dávno nevedel, že sa tam odohráva veľká bitka. Rozhliadol som sa okolo a zbadal tie schody, po ktorých som ho vtedy videl zostupovať ku mne. Keďže tu dolu nikto nebol, pobral som sa k nim a cestou na neho volal menom.
"Lucifer! Lucifer!" Bol som v polovici, keď sa na vrchu zjavil s tým chladným a pokojným výrazom.
"Si tu skoro. Chceš pomôcť?" Spýtal sa ma povýšenecky, no ja som sa vystrel a stál voči nemu ako rovnocenný.
"Dodržali sme svoju časť. Kde je?" Trochu prekvapene na mňa pozrel, no zároveň som videl v jeho tvári pochyby.
"Zabili ste ho?" Prikývol som a zopakoval svoju otázku.
"Tak kde je?"
"Môžem ti veriť, však? Neskúšaš ma oklamať?" Nervózne som potriasol hlavou a vzdychol si.
"Nie! Myslím to vážne. Ten zmrd sa zosypal k zemi, nezostalo po ňom nič." Prešiel okolo mňa, pričom totálne ignoroval moje slová a stále si omieľal svoje.
"Zaujímavé. Nemyslel som, že to naozaj zvládnete. Ale pochyboval som aj, keď si mi prišiel oznámiť, že zaútočili skôr. Vďaka tebe bude dnes asi môj šťastný deň." Dochádzala mi trpezlivosť. Zbehol som za ním po schodoch a schmatol ho za rukáv.
"Kde je Angie?" Nad mojou reakciou zdvihol obočie a pozrel sa na moju ruku, ktorú som ihneď od neho odtiahol. Zdvihol jeden kútik úst a znova sa mi otočil chrbtom.
"Takže Angie? Vari s tým dievčaťom niečo máš?" Netušil som, kam tým mieri, no keď sa ku mne otočil s iskrou v očiach, premkol ma zlý pocit.
"Mrzí ma to, ale Louis ju vzal na malý výlet." Znepokojene som k nemu pristúpil. Mal som sto chutí chytiť ho pod krk a vymlátiť to z neho. Hral sa so mnou a ja som nebol práve človek, ktorý by takéto naťahovanie obľuboval. Vlastne ma to kurevsky vytáčalo.
"Aký výlet? Čo.... Kam?" Mračil som sa na neho a čakal, či mi to konečne vyklopí. Dych sa mi zrýchľoval a bol som pripravený bežať na to miesto, len aby som ju čo najskôr dostal z dosahu týchto...tvorov.
Lucifer sa nadýchol a pokojne si odpil z vína, ktoré stálo na stole.
"K jame." Jeho hlas znel ticho, no napriek tomu som jeho odpoveď nemohol prepočuť. Dostala sa mi do hlavy tak hlboko, že som úplne zmeravel.
"Čo?" To bolo jediné na čo som sa zmohol. Dúfal som v nejaké vysvetlenie, objasnenie, prečo sú práve tam. No v skutočnosti som sa toho bál, desil som sa toho, čo sa dozviem.
"Ponáhľaj sa. Prikázal som Louisovi, aby sa vrátil, ak ti to bude dlho trvať." Odmlčal sa a potom dokončil: "Ale bez nej."
Prepálil som ho pohľadom a prisahám Bohu, že keby som mal viac času, aspoň by som mu jednu vrazil. Bola by to asi posledná vec, ktorú by som spravil, ale stálo by to za to. Nemrhal som už ani sekundou a skontroloval fľaštičku. Zostalo tam ešte trochu tekutiny, no nevedel som, či to postačí, aby som sa dostal až k jame. Musel som to ale skúsiť. Hodil som do seba teda zvyšok tej látky a tuho privrel oči. Kašľal som na to, čo urobí Lucifer, keď odídem. Dôležité pre mňa teraz bolo len dostať sa k jame a overiť si, či hovoril pravdu.
