Angela zvyšok cesty nepovedala ani slovo. A ja som bol za to vďačný. Pár krát som sa na ňu otočil, no jej výraz mi dal jasne najavo, že je na mňa nahnevaná. Akoby aj nie. Potom čo som jej povedal, že Lil sa zjavila pri dome, ma zasypala otázkami a výčitkami, prečo som jej to zatajil. Ani som sa nesnažil obhajovať.
"Bola to len chvíľa, ani neviem čo tam robila." Odpovedal som, keď na chvíľu stíchla a viac sa k tomu nevyjadrovala. Určite mi chcela toho do tváre hodiť ešte veľa, ale vzhľadom na to, že sme kráčali nočnými ulicami, radšej zvolila ticho. Nepotrebovali sme pútať pozornosť. Cestou sme stretli zopár ľudí a asi o 20 minút sme dorazili pred matriku. Zastavil som pod stromom, ktorý bol napravo od vchodu. Pouličné osvetlenie odhaľovalo väčšinu z chodníka, ale z druhej strany kmeňa sa nám naskytol tmavý úkryt. Nazrel som spoza neho a skontroloval situáciu. Boli sme tu sami.
"Fajn..." Začal som, no keď som videl ako sa Angie tvári, musel som jej dohovoriť.
"Viem, že si na mňa naštvaná. Ale teraz tú vec s Lil hoď za hlavu, okej? Potrebujem aby si dávala pozor. Prenesiem sa dnu a pokúsim sa to čo najskôr nájsť, ale neviem ako to tam vyzerá, tak sa možno zdržím. Ak by sa čokoľvek dialo, niekto by prišiel, alebo by si videla v niektorom okne svetlo, musíš mi hneď zavolať." Začul som hlasy a zbadal dve postavy, ktoré šli naším smerom. Stíchol som a čakal, kým mladý pár prejde okolo nás. Nevšimli si nás a pokračovali v ceste. Keď zmizli za rohom, otočil som sa späť k Angie.
"Budem dávať pozor. Choď už." Riekla, než som stihol povedať niečo ďalšie a tak som prikývol a pobral sa bližšie ku vchodu. Prebehol som očami celú ulicu ešte raz a potom som ich zatvoril. O pár sekúnd už som sa nachádzal v tmavej miestnosti. Nič som nevidel a tak som rýchlo vo vaku hľadal baterku. Nie že by som sa bál, ale čím skôr som chcel vedieť, či som na správnom mieste. Stlačil som gombík a predo mnou sa zjavil lúč svetla. Bol som na chodbe. Takže mi to úplne nevyšlo. Obzrel som sa, či tu nikto nie je a postupoval som chodbou dopredu. Svietil som na dvere po oboch stranách, ale označenie "Archív" som nikde nevidel. Až keď som došiel na koniec chodby a namieril svetlo na posledné dvere presne oproti mne, objavila sa predo mnou malá tabuľka s týmto slovom. Sústredil som sa a preniesol sa na druhú stranu. Na pravo odo dverí som zbadal vypínač, ale nechcel som svietiť, pretože na stenách miestnosti bolo niekoľko okien. Nešlo mi ani tak o to, ak by si to všimol niekto z okoloidúcich, ale keby to svetlo zbadala Angela, určite by mi volala, že sa niečo deje. Baterka mi stačila na to, aby som sa tu mohol bezpečne pohybovať a snáď našiel, to čo potrebujem.
Ako som predpokladal, archív bol radený abecedne. Takže stačilo prejsť priamo k písmenu S.
Lilith Simmonsová. Toto meno som chcel vidieť na spise.
Obchádzal som vysoké regále so šuplíkmi a mieril baterkou na označenia. Napokon som si všimol na kraji písmeno R, v tomto rade by malo byť aj S. A mal som pravdu. Začínalo v treťom stĺpci.
"S-a. Nie. Nie. Tu. S-i." Mrmlal som si sám pre seba a vytiahol som šuplík s týmto štítkom. Baterku som si chytil do úst a oboma rukami som sa prehraboval v spisoch. Mená Simmons som v ňom však nenašiel. Takže som ho zatvoril a posunul sa nižšie. Chvíľu mi preblesklo hlavou, že som možno mal so sebou vziať aj Angie aby mi tú baterku podržala, ale nejako to zvládnem už aj sám.
Usmial som sa, keď som konečne natrafil na priezvisko Simmons. Rýchlejšie som si posúval spisy pod prstami, až som sa dostal k Lilith. Dátum narodenia mi napovedal, že sa pozerám na záznamy mojej bývalej spolubývajúcej. Priložil som teda obal k ostatným a pozrel sa na ďalší. Rovnaké meno, avšak pri dátume narodenia nebol uvedený rok. To musela byť ona. Vybral som spis, položil ho na zem a postupne som vykladal jeden papier za druhým na zem, kde som si ich odfotil. Už som to mal takmer hotové, keď v tom sa ozval môj mobil. Mal som vypnuté zvonenie, ale cítil som, ako sa batoh trasie na mojom chrbte. Zložil som si ho a vybral telefón.
