Part 6

341 42 4
                                    


Prehraboval som sa v kuchyni s hlasným rachotom, ktorý zrejme vyhnal Angelu z postele. Ja narozdiel od nej, som túto noc takmer vôbec nespal. Hlavu som mal plnú myšlienok, ktoré mi nedali pokoj. Myslel som na to, ako sa dostaneme do toho domu, čo tam Lilith mohla nechať ale hlavne som premýšľal, kde, do čerta, je Victor. Angelu som upokojoval, že sa určite objaví, ale už aj ja sám som o tom začal pochybovať. Čo sa mohlo stať? Žeby Lil prišla na naše malé spiknutie? Ak áno, snáď by nebola schopná ho zabiť alebo niečo podobné. Hoci.. Nie. Také hlúposti si vyhoď z hlavy.

"Čo to stváraš?" Vyrušil ma Angelin hlas práve vo chvíli, keď som sa načahoval za miskami vo vrchnej poličke a svojou nešikovnosťou som ich všetky zhodil na zem. Zliezol som zo stoličky a začal som ich zbierať. Angie si len pretrela unavené oči a naliala si kávu.

"Zobudil som ťa? Prepáč." Ospravedlňujúco som na ňu pozrel a poskladal misky do seba, aby som ich dal na miesto.

"Na upratovanie si si nemohol nájsť lepší čas." Usúdila otrávene, keď som zatvoril skrinku a presunul sa k ďalšej.

"Neupratujem." Utrúsil som akoby nič.

"Tak čo teda robíš?" Zopakovala svoju otázku a ja som jej nechcel odpovedať, ale vedel som, že sa tomu nevyhnem.

"Hľadám niečo." Postavila sa ku mne a hľadela na mňa zdola, kým som neprestal prehadzovať riad a pozrel konečne na ňu.

"Čo také?" Odpila si z kávy a čakala na moju odpoveď.

"Snažím sa nájsť veci, ktoré používala Lil pri rituály, keď ma vyvolávala. Myslel som, že by som to skúsil s Victorom. Je skoro obed a on sa ešte neobjavil. Možno si predsa len mala pravdu a niečo sa deje." Tresla pohárom o drez, div som nespadol z tej stoličky, na ktorej som stál.

"Hovorila som ti to. Ale ty nie. Ty si sa musel tváriť, že je všetko v poriadku. Našiel si už niečo?" Pokrčil som ramenami a bezradne na ňu pozrel.

"Ani neviem, čo presne pri tom používala." Rezignovane som spustil ruky a hľadel do bielej skrinky.

"Ja viem, bola som s ňou, keď privolávala moju mamu. Uhni!" Rozkázala mi a tak som ju pustil na moje miesto. Vyšvihla sa hore a postupne mi podávala do ruky sáčky a poháre s rôznym označením.

"To by malo byť všetko." Riekla napokon, keď už bol pult zaplnený.

"Super. A čo teraz?" Zdvihla obočie a pootvorila ústa prekvapením.

"To myslíš vážne? Chceš robiť rituál, o ktorom nič nevieš?" Otočil som tvár k nej a rukou ukázal na pult.

"Ty si pri tom bola. Takže mi iste rada pomôžeš." Moja odpoveď ju veľmi nepotešila a tak prekrútila očami. Potom však vzala niekoľko vecí a pokynula mi, aby som ju s ostatnými surovinami nasledoval do obývačky. Položili sme ich na stôl a Angie sa ešte raz vrátila do kuchyne po veľkú misu.

"Nesyp tam toho toľko, nechceme vyvolať celé peklo!" Zahriakla ma rázne a pridávala na hromadu posledné nutnosti. Zmiešala masu v mise a vzala do ruky nôž. Podala mi ho.

"Čo s ním?" Nechápavo som sa pozrel na čepeľ v jej ruke. Vzdychla si a vtisla mi ho do dlane.

"Musíš tam pridať krv. A zabudni na to, že by som to spravila ja." Urobil som teda, o čo ma žiadala a prešiel som si nožom po koži. Palec začal krvácať a do misky kvaplo niekoľko červených bodiek.

"Urob z toho kruh a začni vyvolávať." Nakreslil som zmesou ovál na stôl a zmätene jej venoval ďalší pohľad.

"Ako?"

Volanie temnotyМесто, где живут истории. Откройте их для себя