♦ 3 ♦

1K 64 4
                                    

 ,,Ahoj." začujem za sebou známy hlas. Takmer mi oči vypadnú z jamôk. Zabuchnem svoju skrinku a otočím sa ku Damonovi. 

,,Ahoj?" odpoviem. 

,,To mala byť otázka?" opýta sa s úsmevom. 

,,Nie." odpoviem rýchlo, nech to už nepreberá. Oprie sa jednou rukou o skrinku vedľa mojej hlavy. 

,,Čo by si potreboval?" Zahľadím sa do jeho krásnych modrých očí. Takmer sa nimi do mňa vpíjal. Na tvári mu pohrával malý úsmev. Vyzeral viac než božsky. 

,,Neviem nájsť túto triedu." ukáže mi papier na ktorom má vypísané triedy a hodiny. 

,,Tam mám teraz hodinu aj ja." usmejem sa a pohnem sa tým smerom. Cítila som, že kráča vedľa mňa. 

,,Som Damon." povie zrazu a podá mi ruku. Prijmem ju. 

,,Emma." predstavím sa. Potrasieme si rukami ešte pred tím ako vystúpime na schodisko.

,,Včera na tom dejepise si bola dobrá." poznamená. Ticho sa zasmejem. 

,,Ja viem." 

,,Čo bolo na tom papieriku?" zaškerí sa. 

,,To niekedy nabudúce... Tu je tá trieda." ukážem rukou. 

,,A ozaj. Tá čiernovláska zo včera. Má skrinku vedľa mňa.Určite si si ju všimla, keď si na mňa hľadela. Nevieš ako sa volá?" neskrýval povýšenecký tón. 

Chvíľu som spracovávala čo mi povedal... A takto rýchlo, sa zo sexy Damona, stal IDIOT. 

Asi sekundu som naňho nemo hľadela, až som si spomenula na to, že mi jeho názor (niekde hlboko v mysli) totálne ukradnutý (neviem koho chcem oklamať). 

Vystrúham svoj úsmev, ktorý nazývam ,,tréner naser si" (vymyslela som ho kvôli trénerovi) a prešla som popri ňom tak blízko až som mu vrazila do pleca. 

,,BLBEC." zakliala som, keď som si bola istá, že ma nepočuje. Pravda bola, že som nevedela komu som to adresovala. 

Jemu či sebe? 

***

 ,,Tak aká bola hodina bioly?" opýtam sa Eleny. 

,,Výborná! Sedel za mnou Salvatore." skrývala nadšenie ako sa len dalo. Ale nešlo jej to. 

,,Super." zamumlem ticho. 

,,A tebe sa zase čo stalo? Skazila si mi normálne radosť. A to som ti chcela povedať, že ma Stefan pozval na rande." hrdo vypla hruď keď sme vychádzali zo školy. 

,,Kedy!?" vyhŕkla som. 

,,Kedy ma pozval? Alebo kedy máme to rande?" zdvihla pobavene obočie nad mojim rozhorčením. 

,,Oboje." 

,, Na biole. Prišiel ku mojej lavici a začal sa so mnou normálne rozprávať. A išiel so mnou celou cestou ku skrinke. Myslela som, že tam budeš, ale už si bola von. Prečo si bola von?", na chvíľu sa zastavila. ,,Potom mi to porozprávaš... A pri skrinke sa ma opýtal, či mám dnes večer čas.  A ja že áno. A ideme do Grilu." nadšene spískla. 

Prevrátim očami. ,,Super." zopakujem.

,,A čo sa stalo tebe?" konečne si všimne, že ma niečo trápi. 

,,Ja som si myslela, že jediný chlap ktorého nenávidím je tréner. Ale toho IDIOTA Damona Salvatoreho nenávidím tiež!" zahulákam. 

,,Prečo? Myslela som, že sa ti páči." zamračila sa. Už určite plánovala dvojité rande alebo čo. 

,,Ten idiot so mnou išiel na hodinu angličtiny. Nevedel kde je trieda tak som išla s ním keďže sme mali rovnakú hodinu. Zoznámili sme sa všetko bolo fajn. Snažila som sa flirtovať." Slovo , snažila, som naznačila úvodzovkami. ,,Nie však úspešne... Vieš čo sa opýtal? Či neviem ako sa volá ta čiernovláska s ktorou som ho včera videla!" zaťala som ruky v päste. 

,,Ou." vydala zo seba Elena. 

,,Presne. Ou." pokrútim hlavou. ,,Ja ho nenávidím."

,,A čo si mu povedala?" opýta sa zvedavo. 

,,No veď práve, že nič. Normálne ma vyviedol z miery... ja len dúfam, že to na mne nebolo vidieť. Asi bolo. Dočerta." zakľajem. Dnes už po niekoľký krát. 

Zvyšok cesty sme prešli v tichosti. Elena sa snažila predo mnou skrývať radosť z pozvania a ja som sa snažila skrývať zlosť. 

Ani jednej to však nešlo. 

DvojičkyWhere stories live. Discover now