Stroskotanec - 21.storočie

7.kapitola

Bol asi útorok, neveim prečo ale mal som taký pocit. A asi 10 hodín ráno. Práve sa cítim ako rosnička po televíznych novinách.

Vstal som z mojej postele vyrobenej z listov paliem a postavil sa na teplí piesok, ktorý mi prešiel pomedzi prsty.

Zistil som že mi pomaly dochádzajú zásoby a tak som sa vybral do lesa.

Skoro pri kraji lesa sa už nenachádzali žiaden dobrý materiál a tak som sa vybral hlbšie.

Dával som pozor aby som nikoho nestretol. Ale stretol som. Bol som zohnutí a bral som paličky na oheň.
Postavil som sa a otočil. Za mnou stála postava ktorá bola v lúčoch slnka čiže som tú osobu poriadne nevidel.

Vitiahol som nôž a dal som ho pred seba, čepelou smerom k postave v lúčoch slnka.

Pomaly začala kráčať smerom ku mne s rukami pred sebou. Osoba naznačovala aby som odložil nožík.

Začal som vidieť chudú postavu a dlhé vlasy. Z lúčov sa vynorilo dievča s dlhšími, hnedími vlasmi ktoré mala prehodené na pravú stranu.

Bola vysoká. Mala modré oči ako oceán a vyzerala že nieje s tohoto ostrova. Odložil som nôž.

"Volám sa Clarke a tiež som stroskotala na tomto ostrove"
Povedala mi a podala mi ruku.

"Ja som Joe teší ma aj na takomto mieste" povedal som jej s menším smiechom.

Clarke: "Viem ako sa volaš"
Ja: "Odkial to vieš?"
Clarke:" pamätáš sa keď si sledoval tých domorodcov?"
Ja:"To si bola ty? Ty si ma vtedy zachránila. Ďakujem ti." Bol som jej naozaj vďačný.
Clarke:"Za málo, ale už by sme mali ísť. Sem často chodia domoši". Dohovorila a odišli sme k jej územiu.

Cetou sme sa rozprávali o tom ako sme sa sem dostali a o našom normálnom živote.

Keď sme prišli k jej územiu ktorý mala mimochod urobený fantasticky, spýtal som sa jej:
"Je tu ešte niekto kto stroskotal?"
Chvíľu premýšľala a povedala:
"Predtým ako si prišiel bol tu so mnou kamarát a...

"A čo sa s ním stalo?"
Pozrela sa ba mňa a povedala
"Keby si ma nehal dohovoriť vedel by si. No takže domoši ho zajali a potom ho pustili. Nechali ho asi týždeň a potom ho zabili."

"Ako zabili? A odkial to vieš?"
"Bola som schopnejšia než on a vtedy som nemohla spať tak som sa išla prejsť a keďsom sa vracala tak som videla čo sa stalo a ako zomrel?

No to tak že išiel večer spať a keď zaspal tak k nemu prišli domoši a prebodli ho, rozdelili na polovicu a odniesli ho a možno ho aj zjedli. Už som potom jeho telo nevidela."
"To je mi ľúto nevedel som."

"To je vpoho." Povedala a smutne sa na mňa pozrela. Potom dodala.

"Musíš si dávať pozor, videla som keď ťa tiež zajali."
"Pomôžeš mi ?"
"Samozrejme"
Potom sme len sedeli a rozprávali sme sa. Máme toho veľa spoločné. Neskôr sme obidvaja zaspali.

Mám taký pocit že už vás to nebaví . Tak chcem vedieť či to má ešte zmyslel ďalej písať. Takže ak sa vám táto kapitola páčila dajte ⭐ a napíšte ✏.
A ak sa vám niečo nepáči tak mi napíšte čo mám zmeniť...