Stroskotanec - 21.storočie

5.kapitola

s tebou to, no počkať ešte si to premyslím" Asi 10min. premyšlaľ. Medzi tým ako premýšlaľ som sa snažil dostať sa z môjho prírodného väzenia.

Podarilo sa mi to alebo nie? Áno podarilo. Rozutekal som sa preč s toho strašného miesta, a utekal som ako o život. Iba raz som sa pozrel za seba či ma naháňali. Naháňali? Áno naháňali.

A dosť agresívne kričali. Stašidelné.

Po 5min. som sa obzrel a ja ako k***t som bežal a za mnou nikto po celom ostrove.

Je divný pocit byť na ostrove s ľudmi ktorý ťa chcú zabiť.

Pomôžem si pomôsť len tým, že si vyrobím zbrane, prístešok a budem sa starať sám o seba aby ma niekto nezabil.

Od tejto sekundy, minúty, hodiny a dňa sa musím spoliehať iba na seba samého. Chcem prežiť a veriť že ako živí uvidím svojich blízkych.

Nikdy som sa nespoliehal na seba, vždy son bol v tom, že mi rodičia alebo kamráti pomôžu v zlej chvíľi.

Ale na tomto ostrove som sám ( no v podstate sám nie ale veď to chápete). Najhoršie je na tom že nikdy nebudem mať rodinu ak by som neprežil.

Táto kapitola bola taká skôr uvádzacia do deja príbehu.
Takže teraz sa bude Joe snažiť prežiť.
Hore na obrázku je Joe Sugg podľa ktorého si môžete predsaviť hrdinu nášho príbehu Joa.
Ak sa vám kapitola páčila dajte ⭐ a napíšte ✏.

Ďakujem za prečítanie...